Vaša excelencia, Vážený pán premiér,
píšem Vám po dôkladnej úvahe v reakcii na Vašu predvčerajšiu výzvu členom, voličom a sympatizantom strany SMER-SSD, v ktorej sa na nich obraciate s prosbou o podporu a šírenie pravdy všetkými prostriedkami a možnosťami v súvislosti so škandálnymi odhaleniami o počínaní britskej vlády, ktorá aj formou financovania influencerov na Slovensku fakticky zasahovala do volebnej kampane v neprospech Vašej strany.
Som prekladateľ, bývalý novinár a v súčasnosti pravidelný komentátor (starší od Vás o jedenásť rokov), ktorého prvé medzinárodné vystúpenie v médiách bol môj rozhovor pre štáb fínskej televízie v októbri 1990 na námestí pred starou budovou Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave, kde v ten deň 20 000 ľudí apelovalo na poslancov, aby prijali matičný návrh zákona o štátnom jazyku. Prihovoril som sa tam prítomným fínskym novinárom , ktorí okamžite otočili kameru a mikrofón na mňa a požiadali ma o bezprostredný rozhovor a vysvetlenie, o čo zhromaždeným občanom Slovenska ide. Plných 35 rokov sa nielen v našich slovenských printových a elektronických médiách, ale aj v zahraničnej tlači (v minulosti v časopis EUROPA VINCET, v denníku WALL STREET JOURNAL a v novinách CAMBRIDGE EVENING NEWS) vyjadrujem k slovenským politickým reáliám a k aktuálnej politickej situácii, vrátane toho, čo sa o Vás píše a ako sa o Vás informuje v zahraničí. Pokiaľ ide o Vašu stranu a o Vás osobne, prvý raz som sa o Vás verejne vyjadril a zastal sa Vás na jeseň 2002 na medzinárodnej konferencii Inštitútu pre verejné otázky (IVO) pod názvom „Znamená výsledok volieb 2002 koniec populistu Roberta Fica?“ v bratislavskom hoteli Carlton. V diskusii z pléna som nesúhlasil a upozornil som, že predvolebným populistom tu nebol Robert Fico, aĺe Mikuláš Dzurinda s jeho nereálnymi populistickými sľubmi o dvojnásobných švajčiarskych platoch.
Od toho momentu, teda od roku 2002, som sa Vás a vašej strany na medzinárodných konferenčných fórach opakovane zastával – okrem iného aj v deň, kedy sa vo februári 2005 uskutočnil v Bratislave pamätný samit Bush-Putin a na ministerstve zahraničných vecí sa konala veľká medzinárodná konferencia na okraj toho historického samitu USA-RUSKO pod záštitou vtedajšej štátnej tajomníčky M. Vášáryovej. Okamžite som hneď na začiatku v prvej diskusii z pléna ostro a veľmi dôrazne s vlastnou argumentáciou odmietol vyjadrenia v úvodnom prejave Pavla Demeša. Bol tam vtedy v preplnenej sále prítomný aj celý zahraničný diplomatický zbor a štrnásť štábov zahraničných médií, no nik za Smer sa tam z pléna neozval a neviem, či tam vtedy niekto zo Smeru vôbec bol.
V máji 2005 som požiadal o stretnutie podpredsedu vašej strany a predsedu Zahraničného výboru parlamentu Pavla Pašku. V 25-minútovom otvorenom rozhovore v prázdnej miestnosti klubu vašej strany som ho počas rokovania parlamentu informoval o dianí na medzinárodných konferenciách v Bratislave s tým, že je podľa mňa chybou, že tam nik z vašej strany nie je a okrem mňa tam nevystupuje nikto, kto by sa Vás zastal. Pavol Paška súhlasil, v ďalšom období sa však nič nezmenilo. Pár dní na to som sa vo vestibule NR SR stretol s Vami na záver Vášho krátkeho priateľského rozhovoru s poslancom Tiborom Mikušom (bol som vtedy jeho asistentom) a stihol som Vám v jedinej vete povedať, že sa Vás a Smeru na medzinárodných konferenciách zastávam ako sa dá. Pozreli ste sa na mňa…. jeden krátky letmý pohľad, a bez slova ste odišli.
Keď sa v medzinárodnej Wikipedii objavil v roku 2008 Váš životopis v angličtine, okamžite som si ho stiahol a bez meškania upravil. Bol totiž napísaný mimoriadne tendenčne – okrem iného v ňom bol osobitný dôraz na informáciu, že „Robert Fico absolvoval vysokú školu za komunizmu“ , hoci všetci vtedajší predstavitelia slovenských politických strán absolvovali štúdiu „za komunizmu“, ale v životopise nikoho z nich o tom nebola na Wikipedii zmienka. V texte bola navyše aj táto absurdná veta „His life is killing him“. 1/3
Zdroj telegram
