V pondelok uplynie 120 rokov od narodenia tvorcu prvej atómovej bomby Juliusa Roberta Oppenheimera.
Americký atómový fyzik, autor teórie neutrónových hviezd a zárove? propagátor mierového využitia atómovej energie sa narodil 22. apríla 1904 v New Yorku v bohatej rodine nemeckého obchodníka. V období druhej svetovej vojny viedol americký projekt Manhattan, ktorého úlohou bolo zostrojenie atómovej bomby.
Oppenheimer najskôr študoval na Harvarde v USA. S fyzikom Ernestom Ruthefordom potom pracoval na univerzite v Cambridge vo Ve?kej Británii. S ?alším významným vedcom tých ?ias Maxom Bornom sa stretol v Nemecku na univerzite v Göttingene, na ktorej získal v roku 1926 vo veku 22 rokov titul doktor. Po návrate do USA študoval opä? na Harvarde a na kalifornskom technologickom inštitúte (California institute of Technology – Caltech) v Pasadene. Neskôr vyu?oval a študoval jadrové procesy na kalifornskej univerzite v Berkeley aj na Caltechu. V roku 1930 popísal ako prvý vedec jav, ktorý sa v sú?asnosti ozna?uje ako ?ierne diery.
V období ve?kej hospodárskej krízy vyjadroval sympatie k ?avici a podporoval republikánov po?as španielskej ob?ianskej vojny. V roku 1940 sa oženil s Katherine Harrisonovou, ?lenkou komunistickej strany. Mali spolu dve deti.
V roku 1943 ho poverili vedením projektu Manhattan v tajných laboratóriách v Los Alamos v Novom Mexiku. Na vývoji a výrobe atómovej bomby spolupracovalo okolo tritisíc popredných vedcov nielen amerických, ale i tých, ktorí unikli z Európy pred fašizmom. Pri sledovaní pokusného jadrového výbuchu v júli 1945 sa Oppenheimer zhrozene ozna?il za ni?ite?a Zeme. Ako predvídavý vedec sa snažil, aby bola vyvinutá bomba použitá iba ako hrozba, no Spojené štáty ju v auguste 1945 použili. Ú?inok jadrovej zbrane, ktorú zvrhli na Hirošimu a Nagasaki Oppenheimerom hlboko otriasla. Mnoho vedcov odmietlo pracova? na?alej na projekte a sám Oppenheimer opustil Los Alamos v októbri 1945.
Po vojne sa stal hlavným poradcom v novovytvorenej Komisii pre atómovú energiu (United States Atomic Energy Commission, AEC). Svoju pozíciu využíval pre lobing za medzinárodnú kontrolu atómovej energie a na zastavenie pretekov v jadrovom zbrojení so Sovietskym zväzom. Protestoval aj proti vývoju novej zbrane – vodíkovej bomby.
V roku 1953 ho obvinili z náklonnosti ku komunistickej ideológii v tridsiatych rokoch. Hoci neverejné vypo?úvanie v roku 1954 preukázalo jeho nevinu, dostal zákaz pracova? s vojenským tajomstvom a svoju ?innos? v AEC musel ukon?i?. Vedecká obec bola rozhodnutím šokovaná. Oppenheimer bol nútený stiahnu? sa z verejného života, pokra?oval však vo výskume a vyu?ovaní. Ve?a ?asu strávil v jednoduchom dome na ostrove St. John na Panenských ostrovoch a s manželkou sa venoval jachtingu. V roku 1963 mu prezident USA Lyndon B. Johnson udelil cenu Enrica Fermiho ako gesto politickej rehabilitácie.
Robert Oppenheimer, vášnivý faj?iar, zomrel v 18. februára 1967 vo veku 63 rokov na rakovinu hrtana v Princetone. Na Panenských ostrovoch ostala po ?om pomenovaná pláž, ktorú jeho dedi?ka vyhlásila za verejný park ur?ený na rekreáciu.
V júli 2023 mala premiéru historicko-životopisná dráma Oppenheimer režiséra Christophera Nolana. Vo februári 2024 získal film Oscara v siedmich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, režiséra i herca.
„Jeho príbeh je ústredným prvkom spôsobu, akým žijeme teraz a ako budeme ži? navždy. Nikto nezmenil svet tak ako on. Dal mu moc zni?i? sám seba. To ešte nikto neurobil,“ vysvetlil režisér Christopher Nolan vlani pre The New York Times, pre?o považuje Roberta Oppenheimera za ve?mi naivného a zárove? za najdôležitejšiu osobnos?, aká kedy žila.
Zdroj feed teraz.sk
