Nechcem zbytočne dramatizovať a robiť z toho katastrofu národných rozmerov, ale namieste je otázka, či sa niekto predsedovi vlády Slovenskej republiky ospravedlní. Všetci vieme čo sa stalo minulý týždeň pred budovou gymnázia v Poprade, v akej súvislosti a prečo, ale nie je jasné, či sa niekto za ten primitívny incident ospravedlní. Či sa niekto kompetentný ospravedlní za to, čo tam plnoletý žiak strednej školy urobil. Nedá sa nad tým iba mávnuť rukou, už nie. Stačilo!
Slová ospravedlnenia sa bohužiaľ na Slovensku stávajú čoraz väčšou zriedkavosťou a pomaly sa celkom vytrácajú z každodenných zvyklostí a tradičného étosu našej kultúrnej spoločnosti. Stále častejšie u nás navyše dochádza k tomu, čo angličtina označuje ako „Add insult to injury“, čiže „k ublíženiu ešte pridať aj urážku“. Presne toto sa tu v súvislosti s incidentom v Poprade v týchto dňoch deje. Nie je to prvý prípad, kedy sa nejaký plnoletý študent zachoval na verejnosti odsúdeniahodným spôsobom. Je evidentné, že to tu celé niekto podnecuje, organizuje a podporuje. Videli sme to už v prípade študenta vysokej školy voči dekanovi právnickej fakulty, v prípade študenta voči prezidentovi republiky a teraz aj voči tretiemu najvyššiemu ústavnému činiteľovi štátu. Ako je to vôbec možné? Nik za to nemieni vziať zodpovednosť a ospravedlniť sa?
Urobím to teda ja, hoci žijem na opačnom konci Slovenska, nemám s Popradom nič spoločné, respektíve s tým, čo sa pred tamojšou strednou školou stalo. V tom meste som bol naposledy pred viac ako dvadsiatimi rokmi, ale ako človek s vysokoškolským pedagogickým vzdelaním cítim nielen potrebu, ale aj povinnosť ospravedlniť sa premiérovi Ficovi. Za to, ako nám tu pred našimi očami zlyháva školský systém vo svojom dôležitom výchovnom poslaní a my sa na to iba nečinne pozeráme a nič s tým nerobíme. Nemám poverenie od celej komunity pedagogických pracovníkov, ale ako jednotlivec to nielen môžem, ale aj musím urobiť.
Som z kantorskej rodiny – obaja moji rodičia, strýkovia a tety vyučovali celý život na stredných školách. Môj otec bol ústredným inšpektorom matematiky na ministerstve školstva, autorom stredoškolských učebníc a bol to on, kto celé roky pripravoval otázky pre maturitné písomky z matematiky na Slovensku. Strýko bol riaditeľom umeleckej priemyslovej školy v Kremnici a strýko a teta z druhej strany učili na stredných školách v Poprade grafické predmety (strojopis a stenografiu) a telocvik.
Neviem, či sa za ten odsúdeniahodný popradský incident ospravedlní príslušná škola, respektíve jej vedenie, a či tak nejakým vhodným spôsobom urobí aj samotný minister školstva Drucker, známy svojimi liberálnymi postojmi. Mal by. A čo mesto Poprad…? Známe tým, že tam veľa ľudí volilo Progresívne Slovensko. Ako sa teraz cítite?
Pán premiér, hoci ako prekladateľ, novinár a komentátor som už dlhšie vo výslužbe, a môj život po odchode z Bratislavy na Kysuce vstúpil do ôsmeho decénia, úprimne sa Vám ospravedlňujem za to, čo sa stalo pred popradskou strednou školou. Hanbím sa ako vyštudovaný pedagóg za zlyhanie v minulosti efektívne fungujúceho vzdelávacieho systému, ktorý alarmujúcim spôsobom prezentuje temer na dennej báze, že zabúda na svoju dôležitú výchovnú úlohu.
V texte našej štátnej hymny boli po istý dlhší čas slová „zastavme sa bratia“. Azda by sme sa predsa len mali aspoň na chvíľu zastaviť a s plnou vážnosťou sa zamyslieť, kam sa to rútime a čo sa to s našim kedysi súdržným, kultivovaným a inteligentným národom deje. Nielen zamyslieť, to totiž už nestačí, ale konať…. kým nie je neskoro!
Michal Zoldy
pripojte sa, kto uznáte za vhodné
Zdroj telegram
