OSN vyhlásila 22. máj za Svetový deň biologickej rozmanitosti

Ženeva/Bratislava 21. mája (TASR) – Ľudstvo dosiahlo výrazný vedecko-technický pokrok, no napriek tomu je úplne závislé na zdravých a prosperujúcich ekosystémoch. Sú zdrojom vody, potravín, liečiv, ošatenia, paliva, prístrešia a energie a vyžadujú si rešpekt ochranu a nápravu škôd. Organizácia Spojených národov (OSN) vyhlásila preto 22. máj za Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti (biodiverzity).

Medzinárodný deň biodiverzity sa od roku 1995 pripomínal 29. decembra, ale od roku 2000 pripadá na 22. máj – podľa dátumu prijatia textu dohovoru v Nairobi. Dohovor sa poníma ako praktický nástroj na realizáciu a podporu trvalo udržateľného rozvoja a na zachovanie biodiverzity.

Medzinárodný deň biodiverzity vyhlásila v roku 1993 OSN a je pripomienkou Dohovoru o biologickej diverzite, ktorého text prijali 22. mája 1992 v kenskej metropole Nairobi. Dohovor vstúpil do platnosti 29. decembra 1993, keď v sídle OSN uložili ratifikačné listiny v poradí 30. zmluvnej krajiny. Doteraz ho ratifikovalo takmer 200 krajín. Slovenská republika sa stala členskou krajinou dohovoru v roku 1994.

Svet sa dohodol na pláne zmeny vzťahu ľudstva k prírode v decembri 2022, keď bol prijatý Globálny rámec pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu. Do roku 2030 stanovil 23 krátkodobých cieľov, kým do roku 2050 uvádza ďalších päť cieľov, napríklad obnovu 20 percent znehodnotených ekosystémov a zníženie vysádzania alebo šírenia invazívnych druhov o 50 percent. Dohovor má počas 25 rokov zastaviť a zvrátiť stratu prírodného prostredia.

Témou Svetového dňa biologickej rozmanitosti je v roku 2025 „Harmónia s prírodou a udržateľný rozvoj“. Zámerom je zdôrazniť prepojenie prírody s cieľmi udržateľného rozvoja a poukázať na potrebu spoločného napredovania a vzájomnej podpory oboch plánov.

Kampaň sa zároveň snaží zdôrazniť naliehavosť potreby okamžite konať – na splnenie krátkodobých cieľov globálneho rámca pre biodiverzitu a cieľov udržateľného vývoja totiž zostáva už len päť rokov.

Biodiverzita sa často chápe v zmysle širokej rozmanitosti rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, znamená však i genetické rozdiely v rámci jednotlivých druhov, napríklad rozmanitosť plemien dobytka. Predstavuje tiež piliere civilizácií. Viac než 80 percent ľudskej stravy poskytujú rastliny, kým ryby trom miliardám ľudí poskytujú približne 20 percent živočíšnych bielkovín. Tradičné rastlinné liečivá poskytujú ľuďom v málo rozvinutých oblastiach približne 80 percent zdravotnej starostlivosti.

Strata biodiverzity ohrozuje celé ľudstvo napríklad potenciálnym šírením zoonóz – chorôb prenosných zo zvierat na človeka. Zachovanie biodiverzity je však výborným nástrojom v boji proti pandémiám ako bola napríklad pandémia koronavírusu. Niektoré ľudské aktivity však napriek tomu druhovú rozmanitosť výrazne znižujú.

OSN si uvedomuje dôležitosť vzdelávania verejnosti a zvyšovania povedomia o tomto probléme, Medzinárodný deň biodiverzity sa preto pripomína každý rok.