OSN vznikla po tom, ako vstúpila do platnosti Charta OSN. V piatok uplynie od tejto udalosti 80 rokov. Valné zhromaždenie OSN schválilo 6. decembra 1971 rezolúciu, na základe ktorej sa 24. október stal Dňom OSN.
„Osemdesiat rokov sme spoločne pracovali na budovaní mieru, boji proti chudobe a hladu, presadzovaní ľudských práv a budovaní udržateľnejšieho sveta. Pri pohľade do budúcnosti čelíme výzvam ohromujúceho rozsahu – eskalujúce konflikty, klimatický chaos, zabehnuté technológie a hrozby pre samotnú štruktúru našej inštitúcie. Teraz, viac než kedykoľvek predtým, sa svet musí opäť zaviazať k riešeniu problémov, ktoré žiadny národ nedokáže vyriešiť sám,“ apeloval vo svojom posolstve pri príležitosti 80. výročia vzniku OSN jej generálny tajomník António Guterres.
Zakladajúca konferencia OSN v San Franciscu sa konala od 25. apríla do 26. júna 1945. Zúčastnilo sa na nej 50 krajín vrátane bývalého Československa. Medzi 283 delegátmi boli štyria Slováci Vladimír Hurban, Ivan Krno, Ján Papánek a Ernest Šturc. Na podujatie sa akreditovalo 1500 zástupcov médií a pozvali 1200 čestných hostí. Svetová tlač vtedy nazvala San Francisco metropolou budúcnosti ľudstva.
Po deviatich týždňoch zložitých rokovaní prijali účastníci konferencie Chartu OSN. Slávnostný akt jej podpisu sa uskutočnil v záverečný deň konferencie – 26. júna 1945. Za československú delegáciu podpísal dokument minister zahraničných vecí Jan Masaryk. Právnu účinnosť nadobudla Charta OSN 24. októbra 1945, keď ju ratifikovala väčšina zakladajúcich členov. Slovenská republika sa stala členom OSN hneď po svojom vzniku 19. januára 1993 ako nástupnícky štát.
Zakladajúci členovia sa v Charte OSN zaviazali zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, podporovať sociálny pokrok, lepšie životné podmienky a ľudské práva obyvateľstva. Deň OSN sa pripomína 24. októbra a je to aj deň, keď sa narodil aj slovenský diplomat Ján Papánek (24. október 1896 – 30. november 1991), ktorý bol jedným zo 14 spoluautorov Charty OSN a prvým veľvyslancom Československa pri OSN.
Názov Spojené národy po prvý raz navrhol americký prezident Franklin D. Roosevelt a prvýkrát sa použil počas druhej svetovej vojny v Deklarácii Spojených národov z 1. januára 1942, v ktorej sa zástupcovia 26 štátov zaviazali menom svojich vlád pokračovať v spoločnom boji proti mocnostiam tzv. osi, čo bolo vojensko-politické zoskupenie Nemecka, Talianska a Japonska.
Na prvom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v Londýne, ktoré sa konalo v januári 1946, sa rozhodlo, že sídlo organizácie bude v New Yorku. Pôvodne boli v hre aj Philadelphia, Boston alebo San Francisco. Pre New York nakoniec rozhodol finančný dar vo výške 8,5 milióna dolárov, ktorý ponúkol americký finančník a filantrop John Rockefeller ml. Prvý generálny tajomník OSN, nórsky politik Trygve Lie (vo funkcii 1946-1952) položil základný kameň sídla novej organizácie 24. októbra 1949 a o necelý rok – v auguste 1950 – sa zamestnanci sekretariátu začali sťahovať do nových kancelárií.
Hlavné orgány OSN sú Valné zhromaždenie (VZ OSN), Bezpečnostná rada (BR OSN), Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC) a Medzinárodný súdny dvor (ICJ). Všetky hlavné orgány OSN sídlia v New Yorku – okrem ICJ, ktorý má centrálu v holandskom Haagu. OSN má okrem sídla v New Yorku aj regionálne kancelárie v Ženeve, vo Viedni a Nairobi. Jej úradné jazyky sú momentálne angličtina, arabčina, čínština, francúzština, ruština a španielčina.
Začiatkom septembra sa oficiálne začalo 80. zasadnutie VZ OSN, pričom najbližší rok ho povedie bývalá ministerka zahraničných vecí Nemecka Annalena Baerbocková, ktorá na predsedníckej pozícii vystriedala Kamerunčana Philémona Yanga.
Baerbocková sa stala prvou ženou zo skupiny západoeurópskych štátov, ktorá zastáva túto funkciu, a celkovo piatou ženou, ktorá vedie VZ. Vo veku 44 rokov je tiež jednou z najmladších lídrov, ktorí získali túto funkciu. Prioritami jej predsedníctva sú zefektívnenie organizácie, presadzovanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a premena VZ na „skutočne inkluzívne fórum“.
Zdroj feed teraz.sk
