OSN vznikla po tom, ako vstúpila do platnosti Charta OSN. V piatok uplynie od tejto udalosti 80 rokov. Valné zhromaždenie OSN schválilo 6. decembra 1971 rezolúciu, na základe ktorej sa 24. október stal D?om OSN.
„Osemdesiat rokov sme spolo?ne pracovali na budovaní mieru, boji proti chudobe a hladu, presadzovaní ?udských práv a budovaní udržate?nejšieho sveta. Pri poh?ade do budúcnosti ?elíme výzvam ohromujúceho rozsahu – eskalujúce konflikty, klimatický chaos, zabehnuté technológie a hrozby pre samotnú štruktúru našej inštitúcie. Teraz, viac než kedyko?vek predtým, sa svet musí opä? zaviaza? k riešeniu problémov, ktoré žiadny národ nedokáže vyrieši? sám,“ apeloval vo svojom posolstve pri príležitosti 80. výro?ia vzniku OSN jej generálny tajomník António Guterres.
Zakladajúca konferencia OSN v San Franciscu sa konala od 25. apríla do 26. júna 1945. Zú?astnilo sa na nej 50 krajín vrátane bývalého ?eskoslovenska. Medzi 283 delegátmi boli štyria Slováci Vladimír Hurban, Ivan Krno, Ján Papánek a Ernest Šturc. Na podujatie sa akreditovalo 1500 zástupcov médií a pozvali 1200 ?estných hostí. Svetová tla? vtedy nazvala San Francisco metropolou budúcnosti ?udstva.
Po deviatich týžd?och zložitých rokovaní prijali ú?astníci konferencie Chartu OSN. Slávnostný akt jej podpisu sa uskuto?nil v závere?ný de? konferencie – 26. júna 1945. Za ?eskoslovenskú delegáciu podpísal dokument minister zahrani?ných vecí Jan Masaryk. Právnu ú?innos? nadobudla Charta OSN 24. októbra 1945, ke? ju ratifikovala vä?šina zakladajúcich ?lenov. Slovenská republika sa stala ?lenom OSN hne? po svojom vzniku 19. januára 1993 ako nástupnícky štát.
Zakladajúci ?lenovia sa v Charte OSN zaviazali zachováva? medzinárodný mier a bezpe?nos?, rozvíja? priate?ské vz?ahy medzi národmi, podporova? sociálny pokrok, lepšie životné podmienky a ?udské práva obyvate?stva. De? OSN sa pripomína 24. októbra a je to aj de?, ke? sa narodil aj slovenský diplomat Ján Papánek (24. október 1896 – 30. november 1991), ktorý bol jedným zo 14 spoluautorov Charty OSN a prvým ve?vyslancom ?eskoslovenska pri OSN.
Názov Spojené národy po prvý raz navrhol americký prezident Franklin D. Roosevelt a prvýkrát sa použil po?as druhej svetovej vojny v Deklarácii Spojených národov z 1. januára 1942, v ktorej sa zástupcovia 26 štátov zaviazali menom svojich vlád pokra?ova? v spolo?nom boji proti mocnostiam tzv. osi, ?o bolo vojensko-politické zoskupenie Nemecka, Talianska a Japonska.
Na prvom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v Londýne, ktoré sa konalo v januári 1946, sa rozhodlo, že sídlo organizácie bude v New Yorku. Pôvodne boli v hre aj Philadelphia, Boston alebo San Francisco. Pre New York nakoniec rozhodol finan?ný dar vo výške 8,5 milióna dolárov, ktorý ponúkol americký finan?ník a filantrop John Rockefeller ml. Prvý generálny tajomník OSN, nórsky politik Trygve Lie (vo funkcii 1946-1952) položil základný kame? sídla novej organizácie 24. októbra 1949 a o necelý rok – v auguste 1950 – sa zamestnanci sekretariátu za?ali s?ahova? do nových kancelárií.
Hlavné orgány OSN sú Valné zhromaždenie (VZ OSN), Bezpe?nostná rada (BR OSN), Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC) a Medzinárodný súdny dvor (ICJ). Všetky hlavné orgány OSN sídlia v New Yorku – okrem ICJ, ktorý má centrálu v holandskom Haagu. OSN má okrem sídla v New Yorku aj regionálne kancelárie v Ženeve, vo Viedni a Nairobi. Jej úradné jazyky sú momentálne angli?tina, arab?ina, ?ínština, francúzština, ruština a španiel?ina.
Za?iatkom septembra sa oficiálne za?alo 80. zasadnutie VZ OSN, pri?om najbližší rok ho povedie bývalá ministerka zahrani?ných vecí Nemecka Annalena Baerbocková, ktorá na predsedníckej pozícii vystriedala Kamerun?ana Philémona Yanga.
Baerbocková sa stala prvou ženou zo skupiny západoeurópskych štátov, ktorá zastáva túto funkciu, a celkovo piatou ženou, ktorá vedie VZ. Vo veku 44 rokov je tiež jednou z najmladších lídrov, ktorí získali túto funkciu. Prioritami jej predsedníctva sú zefektívnenie organizácie, presadzovanie Agendy 2030 pre udržate?ný rozvoj a premena VZ na „skuto?ne inkluzívne fórum“.
Zdroj feed teraz.sk
