Dohoda o prímerí, ktorá vstúpila od platnosti 27. novembra 2024, bola založená na rezolúcii Bezpe?nostnej rady OSN. Tá hovorí, že libanonskí vojaci a mierové jednotky OSN by mali by? jedinými silami dislokovanými v južnom Libanone, a vyzýva na odzbrojenie všetkých ostatných aktérov.
V rámci prímeria mal Hizballáh stiahnu? svojich bojovníkov a techniku na územie ležiace severne od rieky Lítání a zlikvidova? všetku zostávajúci vojenskú infraštruktúru na juhu krajiny.
Izrael mal z južného Libanonu odsunú? všetky svoje jednotky. ?as? vojakov však na?alej zastáva na piatich pozíciách, ktoré Izrael považuje za „strategické“. Na juhu pri hraniciach s Izraelom boli po stiahnutí jeho jednotiek rozmiestnení libanonskí vojaci.
UNIFIL, ktoré s Francúzskom a Spojenými štátmi, ako aj s izraelskou a libanonskou vládou monitorujú dodržiavanie prímeria, tvrdia, že od za?iatku prímeria našli viac ako 225 skladov zbraní.
Libanonská armáda sa s pomocou UNIFIL „opä? rozmiestnila na viac než 120 stálych pozíciách južne od rieky Lítání,“ uviedli mierové sily OSN.
Izraelská armáda napriek prímeriu podniká útoky v Libanone, pri?om tvrdí, že cie?om sú militanti Hizballáhu a ich infraštruktúra.
Libanonský prezident Džúzíf Awn v apríli uviedol, že libanonská armáda je v sú?asnosti rozmiestnená na viac než 85 percentách územia na juhu krajiny. Jedinou prekážkou úplnej kontroly nad pohrani?nou oblas?ou je pod?a neho „izraelská okupácia piatich pohrani?ných pozícií“. Libanonské orgány pris?úbili zavedenie štátneho monopolu na držanie zbraní, hoci Awn ozna?il odzbrojenie Hizballáhu za „citlivú“ záležitos?, ktorá si vyžaduje dialóg, píše AFP.
Zdroj feed teraz.sk
