Pred štyrmi rokmi Valné zhromaždenie OSN rozhodlo, že sa každoročne uskutoční Týždeň globálnej mediálnej a informačnej gramotnosti – ako potreba šírenia faktických, aktuálnych, cielených, zrozumiteľných, prístupných, viacjazyčných a na vedeckých poznatkoch založených informácií. Rezolúcia VZ akcentuje, že výrazná digitálna priepasť a nerovnosti v prístupe k údajom medzi jednotlivými krajinami i vo vnútri nich sa dajú aspoň sčasti riešiť zlepšením schopností ľudí vyhľadávať, prijímať a sprostredkúvať informácie v digitálnom prostredí.
Podľa OSN každý jednotlivec by mal mať rozvinuté zručnosti v oblasti mediálnej a informačnej gramotnosti, aby porozumel súvislostiam, mohol sa zapájať do informačných a komunikačných procesov a zároveň z nich aj ťažiť. Len tak sa spoločnosť posúva dopredu na správnom kurze verejného dobra. Verejnosť nemá byť bezmocná tvárou v tvár hrozbám, naopak ľudia by mali byť pripravení na príležitosti.
Kľúčová iniciatíva v rámci pripomienkového týždňa je tzv. mládežnícky hackathon pod kuratelou UNESCO. Je to intenzívne podujatie, na ktorom mladí ľudia spolupracujú na riešení konkrétnych problémov so zámerom vytvoriť v súťaživom prostredí prototypy alebo riešenia v oblasti networkingu. Posilňuje sa povedomie o digitálnych výzvach ako umelá inteligencia, dezinformácie, nenávistné prejavy a ohrozenie integrity informácií. Inovatívne riešenia budú víťazné tímy prezentovať ako projekty na Globálnej konferencii o mediálnej a informačnej gramotnosti v kolumbijskom meste Cartagena.
Týždeň globálnej mediálnej a informačnej gramotnosti (24.-31. októbra) tento rok ešte viac ako inokedy nadväzuje na septembrový Medzinárodný deň gramotnosti s témou podpory v digitálnej ére. Podľa UNESCO digitálne nástroje môžu pomôcť rozšíriť možnosti vzdelávania pre marginalizované skupiny, ktoré nemajú základné zručnosti gramotnosti, no zmena so sebou prináša aj riziko dvojitej marginalizácie – vylúčenia nielen z tradičného vzdelávania v oblasti gramotnosti, ale aj z výhod digitálneho veku.
„Gramotnosť v digitálnej ére umožňuje ľuďom bezpečne a primerane pristupovať k digitálnemu obsahu, rozumieť mu, hodnotiť ho, vytvárať ho, komunikovať a zapájať sa do neho. Gramotnosť je tiež kľúčová pre rozvoj kritického myslenia, rozlišovanie dôveryhodných informácií a orientáciu v zložitých informačných prostrediach,“ zdôrazňuje UNESCO.
Ešte oveľa skôr, v roku 1978 VZ OSN rozhodlo, že v dňoch 24.-30. októbra sa bude každoročne sláviť Týždeň odzbrojenia. Prvý deň zároveň spomienkový na založenie OSN. Každý rok sa počas sviatku Medzinárodného dňa OSN sústreďuje pozornosť na Zmluvu o obchodovaní so zbraňami, ktorú k 30. októbru 2016 podpísali predstavitelia 130 krajín. Zmluva nadobudla platnosť 24. decembra 2014 a upravuje medzinárodný obchod s konvenčnými zbraňami.
Zbrane hromadného ničenia, predovšetkým jadrové, zostávajú hlavným predmetom obáv pre svoju ničivú silu a hrozbu, ktorú predstavujú pre celé ľudstvo. Nadmerné hromadenie a nelegálny obchod s konvenčnými zbraňami ohrozujú medzinárodný mier, bezpečnosť i udržateľný rozvoj, zatiaľ čo používanie ťažkých konvenčných zbraní v obývaných oblastiach vážne ohrozuje civilistov. Nové a vznikajúce technológie zbraní, ako napríklad autonómne systémy, zvyšujú globálne riziká a venuje sa im čoraz väčšiu pozornosť medzinárodného spoločenstva a ešte viac v ére rozmachu dronov.
V roku 2018 predstavil generálny tajomník OSN António Guterres iniciatívu „Zaistenie našej spoločnej budúcnosti: Agenda pre odzbrojenie“, v ktorej načrtol víziu krokov na udržateľnosť mieru a bezpečnosti pre všetkých. Stojí na pilieroch úsilia o svet bez jadrových zbraní iných foriem zbraní hromadného ničenia a predchádzania vzniku nových oblastí strategickej súťaže a konfliktov. Akcentuje zodpovedný prístup k inováciám a využívaniu vedeckých a technologických pokrokov, zachovanie ľudskej kontroly nad zbraňami a umelou inteligenciou a zabezpečenie mieru a stability v kybernetickom priestore.
Agenda pre odzbrojenie zároveň tvorí platformu k napĺňaniu OSN Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.
Zdroj feed teraz.sk
