„Staviame sa proti akémukoľvek rozširovaniu osád,“ povedal hovorca Stéphane Dujarric. Zopakoval výzvu generálneho tajomníka Guterresa, aby „Izrael zastavil všetky aktivity súvisiace s osadami na okupovaných palestínskych územiach… (pretože) predstavujú prekážku pre mier, ako aj pre ekonomický a sociálny rozvoj.“
Aj Británia vo štvrtok odsúdila rozhodnutie izraelskej vlády schváliť zriadenie 22 nových osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Časť z nich už existuje a vláda ich iba dodatočne zlegalizovala.
Rozhodnutie izraelskej vlády ostro kritizovala i izraelská mimovládna organizácie Okamžitý mier (Šalom achšav), ktorá je proti budovaniu židovských osád na palestínskych územiach.
Na zriadenie nových osád reagovalo aj palestínske militantné hnutie Hamas. Vo vyhlásení, na ktoré sa odvoláva agentúra AFP, krok izraelskej vlády označilo za „závažné porušenie medzinárodného práva a rezolúcií OSN a zjavné vzopretie sa vôli medzinárodného spoločenstva“.
AP pripomína, že Palestínčania považujú rozširovanie izraelských osád za jednu z hlavných prekážok vyriešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu a väčšina medzinárodného spoločenstva ich považuje za nezákonné.
Izraelské ministerstvo obrany pritom označilo dané rozhodnutie vlády za „historické“ a uviedlo, že osady „posilnia strategickú kontrolu nad všetkými časťami Judey a Samárie “ a „zabránia vzniku palestínskeho štátu“.
Západný breh Jordánu Izrael okupuje od šesťdňovej vojny v roku 1967. Je domovom pre približne tri milióny Palestínčanov a sídli tam aj Palestínska samospráva.
Zároveň na tomto území žije takmer 500.000 Izraelčanov v osadách, ktoré sú podľa medzinárodného práva nezákonné. Je ich viac než 100 a sú rozličnej veľkosti – od malých komunít až po plne rozvinuté obce s bytovými domami, nákupnými centrami, továrňami a verejnými parkmi.
Zdroj feed teraz.sk
