Arménsko vo štvrtok potvrdilo predchádzajúce vyhlásenia Azerbajdžanu o ukon?ení mierových rokovaní medzi oboma krajinami, ktoré boli zamerané na vyriešenie desa?ro?ia trvajúceho konfliktu. Pod?a Jerevanu je dohoda „pripravená na podpis“. Baku však kritizoval za to, že vydal jednostranné vyhlásenie namiesto spolo?ného.
Hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric uviedol, že António Guterres „víta oznámenia Arménska a Azerbajdžanu o ukon?ení rokovaní o návrhu mierovej dohody“.
„Vítame ukon?enie rokovaní,“ uviedla vo vyhlásení hovorky?a ruského ministerstva zahrani?ných vecí Marija Zacharovová. „Podporujeme tento dôležitý krok smerom k úplnej a komplexnej arménsko-azerbajdžanskej normalizácii,“ dodala.
Rusko podporovalo Arménsko po?as prvej vojny o Náhorný Karabach v 90. rokoch. Pri druhom konflikte v roku 2020 bolo hlavným sprostredkovate?om konfliktu a do Náhorného Karabachu nasadilo svoje mierové sily. Tie však nijako nezasiahli po?as bleskovej azerbajdžanskej ofenzívy v roku 2023, ktorým Baku dobylo zvyšok územia.
Vä?šinovo arménsky región Náhorný Karabach vyhlásil nezávislos? od Azerbajdžanu v roku 1991, krátko po oficiálnom rozpade Sovietskeho zväzu. Spolo?ne s arménskymi silami a podporou Ruska dokázali separatisti porazi? azerbajdžanské jednotky v prvej vojne o Náhorný Karabach, ktorá sa skon?ila v roku 1994.
Azerbajdžanské sily separatistickú republiku opätovne dobyli po?as dvoch ofenzív v roku 2020 a 2023. Prakticky všetci etnickí Arméni následne oblas? zo strachu pred represiami opustili a dnes je integrálnou sú?as?ou Azerbajdžanu.
Zdroj feed teraz.sk