Posledné komunálne vo?by sa v Kosove konali v októbri 2021. Volili sa starostovia a primátori 38 obcí a miest a približne 1000 poslancov obecných a mestských zastupite?stiev. Prevažnú ?as? týchto postov získali kandidáti stredopravicových opozi?ných strán.
Parlamentné vo?by 9. februára vyhralo ?avicové Hnutie za sebaur?enie úradujúceho premiéra Albina Kurtiho, ktorému v 120-?lennom parlamente pripadlo 48 kresiel. Nedosiahlo tak požadovanú vä?šinu – 61 mandátov – potrebnú na zvolenie predsedu parlamentu a zostavenie vlády.
AFP pripomenula, že kosovská ústava na zvolenie predsedu parlamentu nestanovuje žiadny termín. Od ustanovujúceho zasadnutia nového parlamentu v polovici apríla sa o to poslanci pokúsili už 29-krát, vždy neúspešne.
Kurti ako kandidátku na post predsedu parlamentu opakovane navrhol exministerku spravodlivosti Albulenu Haxhiuovú, ktorá je je opozi?nými stranami vnímaná ako kontroverzná vo?ba.
Politické strany, ktoré boli v poslednom volebnom období parlamentu v opozícii, ako napríklad Demokratická strana Kosova (PDK) a Aliancia pre budúcnos? Kosova (AAK), naliehali na Kurtiho, aby nominoval lepšie akceptovate?ného kandidáta. Kurti však nateraz kompromis odmieta.
Bez predsedu snemovne nemôže by? Kurti formálne nominovaný na premiéra a zostavi? kabinet. Ak sa situácia nezmení, prezidentka sa môže obráti? na ktorúko?vek z ostatných strán. Ak žiadna strana nedokáže túto situáciu vyrieši? a zostavi? vládny kabinet, v Kosove sa budú musie? kona? pred?asné parlamentné vo?by.
Ob?ianska spolo?nos? v Kosove túto inštitucionálnu krízu ostro kritizuje – tvrdí, že už prekro?ila všetky únosné hranice a poškodzuje nielen parlament, ale aj fungovanie celého demokratického a inštitucionálneho systému krajiny.
Expert na zahrani?nú politiku a bezpe?nos? Adrian Shtuni pre stanicu Rádio Sloboda (RFE/RL) uviedol, že pretrvávajúca inštitucionálna paralýza Kosova nie je len výsledkom politickej polarizácie, ale aj hlbším zlyhaním pri formulovaní spolo?nej strategickej vízie budúcnosti krajiny.
Kosovo vyhlásilo nezávislos? od Srbska v roku 2008. Vä?šina západných krajín uznáva jeho zvrchovanos?. Srbsko a jeho spojenci – napr. Rusko a ?ína – tento krok neakceptovali.
Zdroj feed teraz.sk