„Kým dovtedy všetky tie divízie postupovali v jednej frontovej línii, dá sa poveda? plece popri pleci, tak od rána 4. apríla boli tieto divízie, respektíve ich prvosledové pluky rozdelené do menších bojových skupín. Už mali nejaké skúsenosti napríklad s dobýjaním obk?ú?enej Budapešti asi nie?o vyše mesiaca predtým, kde sa osved?ila práve takáto taktika relatívne malých skupín o ve?kosti roty alebo práporu, ale pomerne silne vyzbrojených delostrelectvom. Takže pokia? si pozrieme fotky z dobýjania Budapešti alebo neskôr z dobýjania Berlína, tak ve?mi sa to podobalo na to, ?o sa odohrávalo v Bratislave, už v tých zastavaných ?astiach,“ uviedol Šteiner.
Ako doplnil, nemecké jednotky sa v Bratislave bránili v izolovaných uzloch odporu, ktoré postupujúci sovietski vojaci museli dobýja?. Napriek ich snahe podáva? odpor bolo mesto takmer nebránite?né. „Sovietske divízie, ktoré severne od mesta prekra?ovali Malé Karpaty, normálne krížom cez hlavný hrebe?, tak tie sa ve?mi rýchlo už toho 4. apríla ráno za?ali dostáva? smerom na Marianku a Stupavu. Keby sa Nemci v úvodzovkách nepoponáh?ali z Bratislavy, tak by tam boli tieto dve divízie obk?ú?ené a pravdepodobne zni?ené,“ dodal. Ako ozrejmil, úlohou nemeckých vojenských jednotiek bolo skôr zdržanie sovietskych vojsk.
Špi?ky ?udáckeho režimu opustili pod?a Šteinera Bratislavu ešte 1. apríla. Obrana mesta tak zostala výlu?ne na nemeckých jednotkách. Ozbrojené zložky slovenského štátu sa do nej nezapojili. Postup sovietskych vojakov pa?bou podporovala aj Dunajská flotila, do podpornej operácie sa zapojili z miest medzi Rusovcami a Bratislavou dva oddiely pancierových ?lnov.
Zdroj feed teraz.sk
