„Kým dovtedy všetky tie divízie postupovali v jednej frontovej línii, dá sa povedať plece popri pleci, tak od rána 4. apríla boli tieto divízie, respektíve ich prvosledové pluky rozdelené do menších bojových skupín. Už mali nejaké skúsenosti napríklad s dobýjaním obkľúčenej Budapešti asi niečo vyše mesiaca predtým, kde sa osvedčila práve takáto taktika relatívne malých skupín o veľkosti roty alebo práporu, ale pomerne silne vyzbrojených delostrelectvom. Takže pokiaľ si pozrieme fotky z dobýjania Budapešti alebo neskôr z dobýjania Berlína, tak veľmi sa to podobalo na to, čo sa odohrávalo v Bratislave, už v tých zastavaných častiach,“ uviedol Šteiner.
Ako doplnil, nemecké jednotky sa v Bratislave bránili v izolovaných uzloch odporu, ktoré postupujúci sovietski vojaci museli dobýjať. Napriek ich snahe podávať odpor bolo mesto takmer nebrániteľné. „Sovietske divízie, ktoré severne od mesta prekračovali Malé Karpaty, normálne krížom cez hlavný hrebeň, tak tie sa veľmi rýchlo už toho 4. apríla ráno začali dostávať smerom na Marianku a Stupavu. Keby sa Nemci v úvodzovkách nepoponáhľali z Bratislavy, tak by tam boli tieto dve divízie obkľúčené a pravdepodobne zničené,“ dodal. Ako ozrejmil, úlohou nemeckých vojenských jednotiek bolo skôr zdržanie sovietskych vojsk.
Špičky ľudáckeho režimu opustili podľa Šteinera Bratislavu ešte 1. apríla. Obrana mesta tak zostala výlučne na nemeckých jednotkách. Ozbrojené zložky slovenského štátu sa do nej nezapojili. Postup sovietskych vojakov paľbou podporovala aj Dunajská flotila, do podpornej operácie sa zapojili z miest medzi Rusovcami a Bratislavou dva oddiely pancierových člnov.
Zdroj feed teraz.sk
