Oslavy a výro?ia (3)
Piaty júl bol ustanovený za štátny sviatok. Pripomíname si pamiatku na patrónov Slovenska a Európy, sv. Cyrila (Konštantín, 36) a Metoda (Michal, 43). Máme a sme im v?a?ní za písmo, za liturgický jazyk, za prvý zákonník a za zápisy v kronikách viacerých panovníkov ktoré ich prítomnos? a pôsobenie dokumentujú. Do územia spravovaného našim knieža?om Rasticom prišli v roku 863 zo Solúna na jeho pozvanie práve kvôli upevneniu vladárskej zvrchovanosti. Obyvate?stvo bolo dovtedy evanjelizované nemeckým k?azstvom v latinskom jazyku, ktorému nerozumelo, pri?om nemecké k?azstvo ohrozovalo vládu knieža?a.
Bratia v krátkej dobe do Hlaholiky zoh?ad?ujúcej jazykové nároky Slovanov preložili liturgické knihy, ?as? Biblie, založili k?azské školy a za?ali v nich vzdeláva? nových k?azov. Nový liturgický jazyk roku 868 obhájili pred pápežom Hadriánom II., ?ím sa tento jazyk stal 4. liturgickým jazykom.
Pod?a už spomínaných kroník, najmä však pod?a doložených archeologických vykopávok jedna, možno prvá škola bola nad sútokom Dunaja a Moravy na hradnom brale Devín. Aj to je dôvod, pre?o sú?asný predseda a jeho vláda slávi tento sviatok práve tu. Asi vzniká tradícia, lebo je to už druhé podujatie pri tejto príležitosti spojené s kultúrnym programom, rôznymi príhovormi a možno aj s ?alšími s?ubmi politikov.
Isté je, že sláva skon?í a hradisko bude podobné ako tisícky hradísk po celej Európe. Márne by sme h?adali nie?o trvácnejšie, nie?o priliehavé, nie?o dôstojné, ?o by aj 6. júla, aj v auguste, ?i aj v ?alších mesiacoch a rokoch návštevníkom s celého sveta pripomínalo historickú dobu a úsilie solúnskych bratov vzdela? ?ud a pozdvihnú? jeho ducha k Bohu.
Mimochodom. Za?ali to ?eskí historici a slovenskí sa samozrejme pridali, používa? pre našich dávnych predkoch žijúcich na tomto území pomenovanie „Slovieni“. Zaujímalo by ma ako by nazývali obyvate?ov povedzme ?eska ?i Po?ska, ak by Cyril s Metodom prišli do ich krajiny. Ak poznáme kmene starých Ma?arov, kmene starých ?echov, nemohli na území spravovanom Knieža?om Rasticom, ži? kmene starých Slovákov? Ak nemohli, tak kedy sa so Slovienov stali Slováci? Budem v?a?ný za odpove?.
Ale spä? k téme. Rovnako, ako pred Slovenským národným múzeom nie je socha slovenského rímskokatolíckeho k?aza, botanika, etnografa, historika, mineralóga, paleontológa, a aj geológa, ktorý zostavil herbár so 72 tisícmi položkami, ale uvidíte sochu prvého prezidenta spolo?ného štátu, ktorý Slovákov ako národ nikdy neuznal, tak ani v Devínskom hradisku neuvidíte sochu Vierozvestcov.
Nie že by nebola. Bronzové súsošie v nadživotnej ve?kosti vytvorené akademickou sochárkou ?udmilou Cvengrošovou tíško stojí pod bralom. Stojí zastr?ené, verejnosti neprístupné na súkromnom pozemku majite?a reštaurácie. Nepredstavite?né množstvo byrokratov štátnych aj miestnych musí súhlasi?, aby súsošie mohlo stá? napríklad pri archeologicky zvýraznených základov už spomínanej školy, alebo na inom vhodnom mieste v hradisku. Skúsenos? s vybavovaním povolenia je však taká, že každý miestny, obvodný, oblastný a neviem ešte aký úradník pozná dôvody pre?o sa to nedá a pre?o nie jeho, ale ten druhý úrad je kompetentný. K tomu je potrebné pripo?íta? rôzne komisie a skupiny bez vyjadrenie ich odborníkov sa socha nepohne.
Obštrukcie za?al robi? Magistrát, oddelenie kultúry. Komisionálne žiados? zamietol. Mal dva dôvody: „Komisia vníma ako dôležité prezentova? hrad Devín vrátane jeho okolia s dôrazom na ochranu pamiatkových hodnôt lokality vrátane ochrany historickej siluety hradu Devín a jeho predpolia a so zrete?om na vyváženos? a komplexnos? pri vzdelávaní o vrstevnatej histórii hradu a jej prezentácii“.
Ten druhý dôvod je ešte lepší: „ Umiestnenie súsošia Solúnski bratia na územie, ktoré je sú?as?ou NKP Hrad Devín, by predstavovalo vážny a nekoncep?ný zásah do pamiatkovo chráneného verejného priestoru v popredí hradu. Bez adekvátnych krajinársko-architektonických úprav, ktoré sú však s oh?adom na pamiatkové hodnoty nežiaduce, je miesto v pomerne strmom svahu pre umiestnenie súsošia nevhodné a tento priestor by devalvovalo.
Takéto umiestnenie súsošia by zárove? selektívne upriamilo pozornos? na konkrétne obdobie dejín hradu a navyše by mohlo vies? k mylnej interpretácii historických skuto?ností, ktorých poznanie je výsledkom doterajších historických a archeologických výskumov“.
Aktivisti sa nevzdali. Obrátili na Ministerstvo kultúry, ve? zdôvodnenia ak nie sú ú?elové, tak logické nie sú ur?ite. Ku cti ministerstva slúži, že odpovedalo, síce za viacej ako 40 dní, ale odpovedali. „Ministerstvo kultúry &sr nemá vo veci rozhodovania o umiestnení umeleckých diel vo verejnom priestranstve kompetencie; rovnako tak nemá kompetenciu ovplyv?ova? rozhodovacie procesy a vydávanie stanovísk orgánov územnej samosprávy a ich poradných orgánov“. Pripojili nieko?ko rád a odporú?aní.
Ak by bratia presvied?ali pápeža tak dlho ako nadšenci bojujú s administratívnym šim?om, na liturgický jazyk by ?akali dodnes. Dobre že bratia sú z bronzu. ?asy sa zmenili, len neviem ?i k lepšiemu.
Zdroj feed zsi.sk
