?alšou témou bola prvá Deklarácia slovenského národa. Vyhlásilo ju 200 delegátov zo všetkých kútov Horného Uhorska v Tur?ianskom sv. Martine 30. októbra 1918. Deklaráciou sa naši predkovia prihlásili k prirodzenému právu národov na sebaur?enie. Ustanovili 20 ?lennú Slovenskú národnú radu a 12 ?lenný výkonný výbor. Iba oni mali oprávnenie Slovenský národ zastupova?.
A tu sú zaujímavé dve skuto?nosti. Tou prvou je fakt, že ú?astníci zhromaždenia vyjadrili vô?u spoji? sa s ?echmi do spolo?ného štátu. Zbyto?ne. ?esi už pred dvomi d?ami (28.X.) v Prahe vyhlásili ?eskoslovenskú republiku. Urobili to bez prítomnosti, bez vedomia a teda aj bez súhlasu Slovákov. Možno aj preto sa originál Deklarácie po ceste zo Slovenska do ?eska stratil. Ešte horší fakt je, že sa stratila aj veta ktorou sa Slováci prihlásili k seba ur?ovaciemu právu národa. To malo, ?alekosiahle následky. Prvá nepríjemnos? sa ukázala ke? na Mierovú konferenciu boli delegovaní iba ?esi. Tento princíp sa odvtedy opakoval mnoho krát. Dnes vieme, že to bola mína v základoch spolo?ného štátu.
Otázkou ostáva, ?i by bolo možné vyhlási? spolo?ný štát dvoch národ keby si jeden z nich neuvedomil svojbytnos? a ?i bolo právne relevantné urobi? to takýmto spôsobom. Preto sa natíska otázka, pre?o samostatný štát Slovákov oslavuje vznik spolo?ného štátu (28.X. štátny sviatok) a iba si pamätá vznik Deklarácie svojho národa (30.X. pamätný de?). Že by z nostalgie ?echoslovakistov ?
Druhá deklarácia Slovenskej národnej rady vznikla jej uznesením 17. júla 1992. Opä? sa odvoláva na prirodzené právo slovenského národa na sebaur?enie. História sa zopakovala. Bu? ?esky, alebo nijako. Už spojovník (?eština pozná iba poml?ku) v názve štátu vyvolal dlhé diskusie. Neporozumenia vyústili do zániku dovtedy spolo?ného štátu a vzniku dvoch nástupníckych samostatných, zvrchovaných štátov. Stalo sa tak napriek tvrdeniu Vladimíra Me?iara – my tých ?echov do federácie dokopeme aj keby nechceli. Pod?a toho aj „delenie“ dopadlo. Kým ?eská strana bola na delenie dobre pripravená, my sme prijali fakt. Vznikli dve samostatné republiky. Presnejšie – jedna Republika a jedna Tátokrajina.
Napriek nedôvere niektorých slovenských politikov náš štát získal medzinárodnú autoritu a nespochybnite?nú životaschopnos?. Mal v rukách potrebné inštitúcie, vlastnú obranu aj vlastnú menu. Zaniká nevraživos? a podozrievanie medzi ?echmi ktorí roky tvrdili že na Slovákov doplácajú a Slovákmi nespokojnými s postavením v spolo?nom štáte. Vz?ahy sa vyjasnili a smelo je možné poveda? – také dobré história nepozná.
Selanka kon?í. Tak ako naši politici nezvládli delenie štátu, tak nezvládli ani jeho suverenitu. V krátkom ?ase sa nastupujúce vládne garnitúry zbavili generáciami nadobudnutého majetku, zo závislosti od RVHP uviazali lano pevné na EÚ. Pamätáme si stav, ke? sme opustili vojenský pakt Varšavskej zmluvy riadený velite?stvom Sovietskeho zväzu. Iba chví?u sme dúfali v bezpe?nos? garantovanú výhodnos?ou pre ve?moci nepodliehajúcu žiadnej z nich, ale zodpovednú vo?i všetkým. Presne to by plnila vojenská neutralita. Ešte vä?ší osoh pre pokoj a mier v Európe by bolo rozširujúce sa územie neutrálnych štátov. (Balkán, Ma?arsko, Slovensko, Rakúsko, ?esko, …). Tak ako nás politici oklamali ke? tvrdili že dosiahneme západnú prosperitu v priebehu piatich, najneskôr desiatich rokov, dvojnásobné platy, švaj?iarske dôchodky, pri výmene vlastnej meny za Euro rovnaké ceny, tak nás oklamali aj v prípade vojenskej neutrality. Dokonca porušili aj fakt, že vstup do akéhoko?vek vojenského paktu nebudú môc? vykona? bez súhlasu ob?anov – bez referenda.
„Štát“ sa zbavil aj zákonom chránených závodov a inštitúcií. Stratil vládu nad menou, výstavbou, armádou aj energiami. Postupne stráca aj vlastné školstvo a správu nad úradným jazykom. Nekriticky zoh?ad?uje práva menšín. V tejto oblasti vysoko prekra?uje všetky medzinárodné normy bez akýchko?vek nárokov na reciprocitu. Beztrestne tým ohrozuje našu suverenitu a štátnu jednotnos?.
Aby sa tieto ?iny nemohli obráti? proti politikom v štátnych funkciách odmietajú prija? ú?inné zákony o hmotnej zodpovednosti, sprísni? kritéria (vzdelanostné, morálne, psychologické, mravnostné, …) pre získania poslaneckého mandátu a ur?i? pravidlá umož?ujúce voli?om odvola? poslanca, ktorý svojim konaním dokázate?ne porušil daný s?ub. Z rovnakého dôvodu ani nepripustia diskusiu o zmene s?ubu na zodpovednejšiu formu zodpovednosti na prísahu poslanca.
Dnes sa situácia stáva kritickou. Trestnoprávna ne?innos? orgánov štátu, nekon?iace nároky rôznych menšín, patologická neznášanlivos? politikov, neovládate?né egá lídrov atomizujú všetko, ?o by malo štát stme?ova?. Dospeli sme do štádia, že už aj základné veli?iny akými sú potraviny, energie, zdravotníctvo, školstvo, doprava, limitujú funkcie štátu. Parlament sa riadi neústavnou Koali?nou zmluvou a dvomi axiómami: S opozíciou sa nehlasuje a S koalíciou sa nehlasuje. Platia však parlamentné kupecké výnimky. Nie prospech ob?anov, nie výhoda pre štát, nie zodpovednos? vo?i voli?om. Na prvom mieste sú záujmy strany, popularita lídra, prospech poslanca, deklarovaný ú?el. Parlament je rozložený na atómy. Osobné animozity ho dokázali zablokova? na dva mesiace. Ako iná? – bez náhrady a bez vý?itiek svedomia. Na všetky otázky jednozna?ná odpove? – žiaden zákon nebol porušený. Aj ke? množstvo zákonov, aj pod?a predvolebných výrokov opozi?ných politikov porušených bolo, po vo?bách ich, teraz už koali?ní, dva roky „šetria“.
Po?úvame výroky, „ob?ania si svoju vládu zaslúžia, ke? si ju zvolili“; „aký ob?ania taká vláda“; „najskôr rozmýš?ajte potom vo?te“; dva krát meraj než raz volíš“ a podobne. Som presved?ený, že ani Nemci si Hitlera nezaslúžili aj ke? si ho zvolili.
Ak x-krát zvolíme zle a nasledujúca vláda je horšia od tej predchádzajúcej, musí by? chyba v pravidlách. Je to presne ako v herni. Jednoruký bandita vždy zví?azí. Tak má nastavený systém. Aj pri vo?bách musí by? zmenené nastavenie. Minimálne tak, aby sa výsledok dal opravi?.
Zdroj feed zsi.sk
