V?era som bol ú?astníkom pravidelnej relácie v Slobodnom vysiela?i. Nadpis tohto blogu definuje hlavné témy dvojhodinovej relácie „Národná identita“. Dve hodiny nesta?ili. Preto sa pokúsim, na pokra?ovanie, napísa? to ?o som nestihol poveda?.
Leto je vhodný ?as na šírenie spolo?ensky dôležitých informácii. Aj preto ho osvietené osobnosti využívali na organizovanie pospolitého ?udu. Medzi také ?udovít Velislav Štúr rozhodne patril. Vedel, že v ?ase tvrdej ma?arizácie témy o národnej svojbytnosti je potrebné šíri? všetkými možnými prostriedkami. Nesta?ia zhromaždenia a prednášky. Sú to vždy iba jednorazové akcie pre prítomných ktoré odznejú a to nesta?í. Rozhodol sa pôsobi? trvalejšie, jednozna?nejšie a na širšie masy prostredníctvom tla?eného slova – novinami. Tie sa dajú poži?iava?, uchova?, šíri?. Nekone?né schva?ovacie a povo?ovacie peripetie boli korunované 1. augusta 1845 ke? Štúrom vedená redak?ná rada sídliaca v Bratislave na Panenskej ulici vydala prvé ?íslo. Nieslo hlavi?ku: Slovenskje Národ?je Novini. Noviny vychádzali pod?a finan?ných možností v náklade 400 až 800 kusov 2x týždenne. Každé dva týždne mali literárnu prílohu Orol tatránski. Vydali 292 ?ísel. Posledné ?itatelia dostali 9. júna 1848, kedy história za?ala písa? Meruôsme roky. Noviny boli aktuálne a úderné. Preto im ?asto vybielila strany ma?arská cenzúra. Aj tak išli z ruky do ruky. ?itatelia sa na každé ?íslo netrpezlivo tešili a ?lánky prediskutovávali pri každej príležitosti. To dokumentuje dobová literatúra.
Je prízna?né, že najvä?ším kritikom Slovákov sú Slováci. Odporcom Štúra bol básnik Ján Kollár. Tvrdo a nekompromisne kritizoval jazyk v ktorom boli noviny tla?ené. Nie Štúrov?inu, nie stredoslovenské náre?ia, ale posloven?enú ?eštinu presadzoval. Aj tu sa osved?ila Štúrova osobnos?. Argumentami a vytrvalos?ou presved?il uznávaného básnika o opodstatnenosti vlastného kodifikovaného jazyka. Kollár chcel spolo?ným jazykom zjednoti? ?echov a Slovákov do spolo?ného kme?a. Proti boli samotní ?esi ktorým prekážali slovenské prvky v ich jazyku. Už vtedy platilo – bu? po ?esky, alebo nijak. Proti kme?u neboli. Prekážalo im slovo spolo?ný. Kollár to pochopil na rozdiel od ?echoslovakistov dodnes žijúcich v Slovensku.
Aj dnes vychádzajú Slovenské národné noviny. Kto vie pre?o už ?itatelia na každé ?íslo ne?akajú s bývalou netrpezlivos?ou. Kto vie pre?o si každý výtla?ok neputuje z ruky do ruky a o ?lánkoch zápalisto nediskutujú pri každej príležitosti. Možno novinári neobhajujú jazyk národa, nerozpletajú pokrútenú históriu národa a nepoukazujú na hriechy politikov vo?i slovenskému národu. Možno sa mýlim. Možno ma?arskú cenzúru nahradila autocenzúra. Možno redaktorom chýba hrdos? a národné povedomie, možno neh?adajú dôkazy, možno sú iba nedôslední, možno mamon dusí korene slovenského kme?a. Faktom však ostáva, že noviny už nie sú ?o bývali.
Zdroj feed zsi.sk
