Vplyv Iránu v regióne utrpel v dôsledku útokov Izraela na jeho spojencov, palestínsky Hamas a libanonský Hizballáh, po zosadení sýrskeho prezidenta Bašára Asada, spojenca Teheránu.
Izraelské útoky na iránske objekty, ako sú továrne na rakety a zariadenia protivzdušnej obrany, znížili konvenčný vojenský potenciál Teheránu, povedal Sullivan pre CNN. Podľa jeho slov sa v tejto súvislosti v Iráne ozývajú hlasy, podľa ktorých by sa mohla krajina snažiť získať jadrové zbrane a prehodnotiť svoju nukleárnu doktrínu.
Irán zdôrazňuje, že jeho jadrový program je mierový, no rozšíril obohacovanie uránu, odkedy Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v úrade prezidenta (2017-21) stiahol USA z dohody veľmocí s Teheránom o obmedzení iránskych nukleárnych aktivít výmenou za zmiernenie sankcií.
Podľa Sullivana existuje riziko, že Teherán by od svojich prísľubov nevyrobiť jadrové zbrane mohol upustiť. „Je to riziko, na ktoré sa teraz snažíme dávať pozor. Je to riziko, o ktorom osobne informujem prichádzajúci tím,“ povedal poradca s tým, že záležitosť konzultoval aj s Izraelom.
Trump, ktorý sa ujme funkcie 20. januára 2025, by sa podľa Reuters mohol vrátiť k svojej tvrdej línii voči Iránu sprísnením sankcií voči jeho ropnému odvetviu.
Sullivan tvrdí, že Trump bude mať príležitosť na diplomaciu vzhľadom na „oslabenosť“ Iránu. „Možno sa mu to teraz podarí v situácii, v akej sa Irán nachádza, a dosiahnuť jadrovú dohodu, ktorá obmedzí jadrové ambície Iránu dlhodobo,“ doplnil.
Zdroj feed teraz.sk
