Prozaik, básnik, dramatik si svojimi dielami, šarmom a sarkazmom síce otvoril cestu do najvyšších kruhov britskej smotánky, tá ho však po homosexuálnej afére odvrhla. Oscar Wilde skon?il vo väzení a nie dlho po prepustení chor?avý zomrel – takmer zabudnutý v malom parížskom hoteli. Ako nikdy nerozvedený otec dvoch detí, s ktorými sa po uväznení už nikdy nestretol, hoci jeho mladší syn o polstoro?ie neskôr v autobiografii uviedol, že mali pekné detstvo a ich otec bol milujúci rodi?.
Oscar Wilde sa narodil 16. októbra 1854 v Dubline ako druhý syn anglo-írskych rodi?ov. Otec Wiliam Wilde bol úspešný lekár, o?ný a ušný špecialista, ktorého za zásluhy o verejnú hygienu povýšili do š?achtického stavu. Napísal viacero lekárskych u?ebníc a bol autorom vtedy populárneho cestopisu o Egypte. Patril aj k známym láma?om ženských s?dc, mal nieko?ko mimomanželských potomkov. Matka budúceho básnika, prozaika a dramatika Jane Francesca Elgeeová pochádzala síce z rodiny talianskeho pôvodu, ale bola vášnivou bojovní?kou za slobodu Írska. V novinách uverej?ovala vlastenecké ?lánky i básne pod pseudonymom „Speranza“.
Rodi?ia Oscara Wilda boli pre svoj búrlivý život ?asto ter?om anekdot vyššej dublinskej spolo?nosti. Im to však neprekážalo, ?o pravdepodobne ovplyvnilo aj Wilda, lebo už ako spisovate? tiež rád pútal na seba pozornos? a poh?dal typickou diskrétnos?ou predstavite?ov strednej a vyššej triedy viktoriánskeho Anglicka. S výborným prospechom študoval na prestížnych školách v rodnom meste a neskôr aj pä? rokov na Magdalen College v Oxforde, kde okrem iného získal univerzitnú cenu za báse? Ravenna.
Po skon?ení štúdií sa usadil v Londýne, kde sa venoval literárnej tvorbe a spolo?enskému životu. Svojrázny Wilde poh?dal spolo?enskými konvenciami a stal sa vítaným hos?om v salónoch londýnskej spolo?nosti. Uštipa?ným humorom a iróniou sa neváhal provokatívne vysmieva? prudérii a moralistickému pokrytectvu. Nereflektovaním verejnej mienky si však „dandy“ Wilde vytváral aj armádu nepriate?ov. Paradoxne viktoriánskej spolo?nosti neprekážali Wildove divadelné hry plné vtipných dialógov, najmä Ideálny manžel (1859), Vejár Lady Windermerovej (1892) a Aké dôležité je ma? Filipa (1895).
Búrlivý spolo?enský život a prijatia vo všetkých dôležitých salónoch neriešili jeho finan?nú situáciu. Preto sa v roku 1881 vydal na prednáškové turné do Spojených štátov amerických (USA). Ke? sa ho v USA spýtali, ?i má nie?o na preclenie, údajne povedal: „Len svojho génia.“ Po návrate do Londýna sa v máji roku 1884 oženil s Constance Lloydovou, s ktorou mal dvoch synov.
Za?iatky literárnej tvorby Oscara Wilda siahajú približne do roku 1878, venoval sa písaniu poézie. Neskôr pôsobil aj ako uznávaný kritik denníka The Pall Mall Gazette. V roku 1888 mu vyšlo dielo The Happy Prince and Other Stories (Š?astný princ a iné príbehy, 1888). Súbor netradi?ných pútavých rozprávok bohatých na hlboké myšlienky dodnes patrí k ?itate?mi vyh?adávaným a ob?úbeným dielam. Slávna poviedka Slávik a ruža je krásny, aj ke? cynický rozprávkový príbeh so smutným koncom – o láske a ?udskej márnivosti. Spievajúci vtá?ik obetuje svoj život, aby študentovi pomohol získa? priaze? diev?a?a. To však jeho city napokon odmietne, lebo šperky majú pre ?u vä?šiu hodnotu ako krvou slávika sfarbená ruža.
Najslávnejším prozaickým dielom Oscara Wilda je román The Picture of Dorian Gray (Portrét Doriana Graya, 1890). Vtedajší kritici ho ozna?ovali za explóziu estetizmu a dekadencie s nazna?enou témou homosexuality. To v prudérnej spolo?nosti vyvolalo aj viaceré negatívne reakcie. „Mravné alebo nemravné knihy neexistujú. Kniha môže by? len dobre napísaná, alebo zle napísaná. Ni? iné“, vyjadril sa k románu Oscar Wilde. V roku 1987 zožala úspech televízna adaptácia v réžii Vladimíra Strniska. V inscenácii Doriana stvárnil Pavol Viš?ovský, v úlohe cynického Lorda Henryho exceloval Milan K?ažko a v ?alších rolách sa tiež predstavila herecká špi?ka.
Osudovým v živote Oscara Wilda bol rok 1891, ke? sa zoznámil s mladým arisokratom Alfredom „Bosie“ Douglasom. Stali z nich milenci, ?o sa nepá?ilo otcovi mladého Douglasa markízovi z Queensberry, ktorý bol známy svojou drsnou až ne?udskou povahou. Konflikt medzi markízom a spisovate?om sa skon?il na súde, ktorý Oscar Wilde prehral. Odsúdili ho na dva roky za obscénnos? a skon?il vo väzení.
Prvých šes? mesiacov trestu strávil vo Wandsworthe a zvyšok vo väzení v Readingu. V jednej zo svojich posledných básni The Ballad of Reading Gaol (Balada o žalári v Readingu, 1898) opísal krutý väzenský život, ktorému bol vystavený. Väzenie umelca zni?ilo nielen zdravotne, ale aj finan?ne. Jeho knihy sa prestali predáva? a divadelné hry stiahli z repertoárov divadiel.
Oscar Wilde zomrel 30. novembra 1900 v parížskom hoteli d’Alsace bez toho, aby zaplatil ú?et. Ešte na smrte?nej posteli 46-ro?ný spisovate? vtipkoval o nenávidených hotelových kvetinkových tapetách. Pre toto vtipkovanie zví?azil v roku 2007 vo verejnom hlasovaní o najvtipnejšieho ?loveka Spojeného krá?ovstva. Nezaplatený ú?et sa zachoval do dnešných dní a visí zarámovaný v hoteli. Na náklady jeho bývalého milenca lorda Alfreda Douglasa pochovali Oscara Wilda na slávnom parížskom cintoríne Pere-Lachaise.
Zdroje: www.bbc.co.uk, www.britannica.com, www.csfd.sk
Zdroj feed teraz.sk
