Oravská galéria ukončila deväť projektov zameraných na akvizíciu

Dolný Kubín 9. augusta (TASR) – Oravská galéria v Dolnom Kubíne, v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, v minulom roku zrealizovala deväť projektov, ktoré podporil Fond na podporu umenia. Tri projekty boli zamerané na akvizíciu zbierkových predmetov, dva na odborné ošetrenie a štyri projekty boli orientované na vedeckovýskumnú a prezentačnú činnosť Oravskej galérie. TASR o tom informovali z Oravskej galérie.

Projekt akvizície bol zameraný na doplnenie zbierky slovenského výtvarného umenia 20. a 21. storočia. Galéria akvizíciou tvorby Kláry Bočkayovej rozšírila zbierku slovenského vizuálneho umenia o ženskú maliarsku osobnosť alternatívnej scény 70. a 80. rokov, ktorá pochádza z regiónu Oravy. „Jej tvorba je neoddeliteľnou súčasťou československej neoficiálnej výtvarnej scény obdobia normalizácie, a to vďaka jej hravo-poetickej interpretácii ľudovej kultúry,“ uviedli z Oravskej galérie.

Galéria ďalej získala dielo od maliarky Kristíny Mésároš, ktorá sa v tvorbe zameriava na vzťah človeka a prírody. Získané dielo zachytáva večernú scénu z talianskeho mesta Turín s riekou Pád a jej nábrežím. Vodný element je zásadným motívom autorkinej tvorby a symbolizuje premenlivosť a prchavosť okamihu.

V rámci podprogramu určeného na odborné ošetrenie zbierkových predmetov bolo podporené reštaurovanie skupiny štyroch anjelikov. „Ide o vertikálne reliéfy so štylizovanými oblakmi a hlavičkou anjela s krídlami. Vizuálnym prieskumom a sondážnym odkryvom bola na celom povrchu identifikovaná premaľba. Syntetická vrstva bola odstraňovaná chemicky, premaľba tváre mechanicky a následne dočisťovaná rozpúšťadlom. Pôvodné striebro sa zachovalo v hĺbkach oblakov, zlato na krídelkách len miestami. Po očistení boli poškodenia dreva doplnené pilinovým tmelom a chýbajúca polychrómia plavenou kriedou,“ vysvetlili z galérie s tým, že retuše rešpektovali vek reliéfu.

Druhý reštaurátorský projekt bol zameraný na reštaurovanie súboru kresieb a grafík štyroch významných predstaviteľov slovenskej výtvarnej moderny – Ľudovíta Fullu, Ernesta Zmetáka, Eugena Nevana a Viliama Chmela. „Do projektu bolo zahrnutých deväť zbierkových predmetov. Ich stav bol nevyhovujúci. Na zdegradovanom papieri boli prítomné rôzne formy mechanického poškodenia, nevhodné sekundárne úpravy a stopy znečistenia. Cieľom týchto projektov bolo zachovanie autentického výrazu, výpovednej hodnoty a umeleckých kvalít zbierkových predmetov a predĺženie ich životnosti,“ dodali z galérie.