„Mal som svojho trénera Rudolfa ?illíka, to bol taký môj vzor. Bol zaslúžilý majster športu a to bol ve?ký titul. Bol som hrdý na to, že ma trénuje zaslúžilý majster športu,“ vyznal sa pre TASR medailový atlét.
Jozef Pribilinec sa narodil 6. júla 1960 v Kremnici, ale vyrastal v ne?alekej Kopernici v okrese Žiar nad Hronom. Športu sa venoval od detstva, najprv to bol beh na lyžiach. Práve v tejto disciplíne ho trénoval olympionik ?illík. Ke?že bol v mladosti nepoddajný, tvrdý vo?i sebe aj druhým, energiu mu pomohol správnym smerom zužitkova?. V tomto športe získal vytrvalos?, ktorú zúro?il aj v chodeckých za?iatkoch.
V roku 1977 takmer bez prípravy vyhral v chôdzi U??ovskú olympiádu v Žiline. Ešte v tom istom roku ako 17-ro?ný prišiel do ASVŠ Dukla Banská Bystrica. Dostal sa do skupiny výnimo?ného chodeckého trénera Juraja Ben?íka, ktorý ho viedol takmer po?as celej kariéry.
Po dvoch rokoch tréningu Pribilinec vyhral v po?skom meste Bydgoszcz juniorské majstrovstvá Európy 1979 na desa? kilometrov. Úspech ho okamžite zaradil medzi „dospelých“. V tomto období na dráhe na 20 kilometrov vytvoril aj svoj prvý ?eskoslovenský rekord.
Nasledovali OH v Moskve (1980), kde okrem Pribilinca štartoval aj Ben?ík ešte ako aktívny pretekár. Klimatické podmienky vtedy nepriali výkonu a obaja si na 20-kilometrovej trati v úmornej horú?ave prežili svoje peklo. Ben?íka na trati diskvalifikovali a Pribilinec dokon?il preteky s úpalom a do cie?a prišiel ako 20. pretekár.
Prvá ve?ká chví?a slovenskej chôdze prišla na európskom šampionáte, ktorý sa uskuto?nil v roku 1982 v Aténach, kde obsadil v pretekoch na 20 kilometrov druhé miesto. Svoje premiérové vystúpenie na MS v Helsinkách (1983) zav?šil striebrom, ke? ho v závere zdolal iba Mexi?an Ernesto Canto. Pribilinec na „vendetu“ dlho ne?akal a Mexi?anovi prehru ešte v tom istom roku odplatil vo finále Svetového pohára v Bergene, navyše ?asom (1:19:30 h) vytvoril svetový rekord.
Rok 1984 sa vyzna?oval Pribilincovou vrcholnou formou, ale tiež, ako to sám neskôr ozna?il, najvä?šou krivdou v jeho živote. Uvedomoval si, že patril medzi svetovú chodeckú špi?ku a o to viac ho zasiahlo rozhodnutie ?SSR, z politických dôvodov bojkotova? OH v Los Angeles.
O dva roky neskôr si na ME v Stuttgarte kone?ne siahol na najjagavejší kov. Európsky titul z pä?kilometrovej trate si zase vybojoval na halových ME 1987 v Liévine a o rok na to aj v Budapešti. Smolu mal na halových MS 1987 v Indianapolise, kde získal striebro a za ví?azným Michailom Š?ennikovom zo Sovietskeho zväzu zaostal o jedinú stotinu sekundy.
Od roku 1984 však mal celé štyri roky pred sebou najdôležitejší cie?, olympiádu v Soule. Chodecká 20-ka bola na programe 23. septembra a diváci v ?eskoslovensku sledovali zlatý úspech Jozefa Pribilinca v ranných hodinách. Do cie?a prišiel s trojsekundovým náskokom pred reprezentantom NDR Rolandom Weigelom a ?asom 1:19:57 h vytvoril nový olympijský rekord. Ten prekonal až v roku 2000 Poliak Korzeniowski.
„Samozrejme, že pre každého športovca je vrcholom olympiáda. To je proste ´number one´. Ale kariéra nie je len olympiáda. Tá je možno raz, možno dva razy v živote. Sú tam aj iné výsledky – ME, MS, šampionáty – to je do sklada?ky. Ale športový život je naplnený tréningami, cestovaním, rôznymi akciami a to dop??a tú mozaiku bohatosti športového života,“ zdôraznil pre TASR Pribilinec.
Rok po hrách v Soule ukon?il aktívnu kariéru pre dlhotrvajúce problémy s kolenom. Po štvorro?nej pauze sa však vrátil a po siedmy raz vyhral preteky Záhorácka dvadsiatka, ?o mu zabezpe?ilo nomináciu na svetový šampionát v Stuttgarte (1993). Tam sa 17. miestom definitívne rozlú?il so športovou kariérou, ktorú zdobí aj sedem titulov majstra ?eskoslovenska (1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1988).
Po skon?ení kariéry a vzniku samostatnej Slovenskej republiky bol v rokoch 1994 – 1998 poslancom Národnej rady SR. V sú?asnosti je na dôchodku doma a stará sa o rodinu. „Venujem sa tiež tomu, že syn sa atleticky pripravuje, prípadne poskytujem poradenstvo pre mladých a to je z tej športovej stránky,“ dodal Pribilinec.
Úspešného chodca dvakrát vyhlásili za najlepšieho športovca bývalého ?eskoslovenska (1986, 1988). V roku 2000 dostal Zlaté kruhy Slovenského olympijského a športového výboru (SOVŠ, v tom ?ase SOV). Do Siene slávy slovenskej atletiky ho uviedli v roku 2013 a v roku 2017 v rámci galave?era 25. ro?níka ankety Športovec roka sa stal laureátom ocenenia Športová legenda. V roku 2020 ho prestížny atletický magazín Track and Field News ho zaradil medzi desa? najlepších chodcov na 20 km histórie.
Zdroj feed teraz.sk
