Bratislava 13. apríla (TASR) – Zariadenie na energetické využitie odpadu – ZEVO, ktoré slúži v Bratislave na spa?ovanie odpadu, sa blíži k hranici svojej životnosti. Aby mohlo fungova? aj ?alej, a zárove? aby v budúcnosti sp??alo prísne emisné limity, je potrebná jeho modernizácia a ekologizácia. Zámer predstavilo hlavné mesto a mestská organizácia Odvoz a likvidácia odpadu (OLO).

„Bez modernizácie by sme ho nevedeli v blízkej budúcnosti prevádzkova?. Pri ekologizácii ide o to, aby zariadenie sp??alo prísne emisné limity najbližších 20 až 25 rokov, ?o je predpokladaná životnos? zariadenia,“ uviedol generálny riadite? OLO Ivan Soká?.

V prvom kroku sa po?íta s výstavbou nového kotla K3 s kapacitou 112.500 ton za rok. Jeho výstavba by mala prebieha? za plnej prevádzky existujúcich dvoch kotlov K1 a K2. Až po jeho dokon?ení sa po?íta s odstavením prvých dvoch kotlov a ich rekonštrukciou a modernizáciou. Takýto variant zvolili z viacerých dôvodov vrátane finan?ného, ale aj dôvodu rizika straty vplyvu na výšku poplatkov za odpad.

Rekonštrukciou a modernizáciou by sa mala zvýši? celková kapacita, teda všetkých troch kotlov, na 180.000 ton odpadu ro?ne. Zvýši? by sa mal tiež tepelný výkon, zo sú?asných desiatich megawattov (MW) na 40 MW, rovnako tak elektrický výkon zo sú?asných 6,5 MW na 16,5 MW.

Takto vyrobené teplo by mohlo by? distribuované do vä?šieho množstva domácností. Kým v sú?asnosti vykuruje OLO 4000, v budúcnosti by to mohlo by? približne 30.000 domácností. Bolo by to zárove? ekologickejšie. Pod?a odhadov by sa použitím už vyrobeného tepla na vykurovanie domácností mohla eliminova? spotreba približne 20 miliónov kubických metrov plynu ro?ne, ?ím by sa mohli v Bratislave zníži? emisie CO2 o približne 40.000 ton ro?ne. Ekvivalentom toho je okolo 35.000 áut.

„Momentálne pripravujeme projektovú dokumentáciu, za?neme rieši? verejné obstarávanie na zhotovite?a. Predpokladáme, že pri takejto ve?kej zákazke to bude dlhšie. Radi by sme mali ZEVO hotové, funk?né a v prevádzke okolo roku 2032,“ poznamenal viceprimátor Bratislavy Jakub Mrva.

Interval odhadu investi?ných nákladov je od 190 do 250 miliónov eur. Takéto investi?né náklady boli odhadnuté na základe nedávno realizovaných porovnate?ných projektov v regióne. Skuto?ná výška investícií však bude známa až po ukon?ení verejného obstarávania, ?asovo je to odhadované na prvý alebo druhý kvartál 2026.

V tejto súvislosti už podalo OLO žiados? o nenávratný finan?ný príspevok z Moderniza?ného fondu vo výške približne 30 miliónov eur, monitoruje tiež iné možnosti financovania a rokuje s bankami. Financovanie z eurofondov zatia? nie je možné, ke?že nie je vyhlásená žiadna výzva. Mestská spolo?nos? zárove? podotýka, že v zahrani?í je bežnou praxou finan?ná podpora zo strany štátu. Magistrát i OLO ubezpe?ujú, že investi?né náklady nebudú hradi? obyvatelia. Pri prípadnom navýšení komunálnych poplatkov, ktoré však musí odsúhlasi? mestské zastupite?stvo, sa po?íta len s infláciou.

V spa?ovni by sa mal v budúcnosti zhodnocova? odpad primárne od Bratislav?anov, o?akáva sa však aj dopyt z okolitých miest a obcí. Zhodnocova? sa má výhradne zmesový komunálny odpad. So zneškod?ovaním odpadu z environmentálnych zá?aží sa nepo?íta, neumož?uje to legislatíva. Rovnako tak ani s iným druhom odpadu, napríklad kadávermi, ke?že spa?ovne a kafilérie pod?a nich fungujú na iných princípoch a majú iné povolenia.

K zámerom iných subjektov, napríklad spolo?nosti Slovnaft, ktorá plánuje do roku 2030 postavi? Centrum energetického zhodnotenia odpadu (CEZO), sa vyjadrova? nechcú.

ZEVO bolo postavené v rokoch 1972 až 1978, pri?om pôvodne boli plánované tri kotly. Generálna rekonštrukcia bola v roku 2002.