„Bez modernizácie by sme ho nevedeli v blízkej budúcnosti prevádzkovať. Pri ekologizácii ide o to, aby zariadenie spĺňalo prísne emisné limity najbližších 20 až 25 rokov, čo je predpokladaná životnosť zariadenia,“ uviedol generálny riaditeľ OLO Ivan Sokáč.
V prvom kroku sa počíta s výstavbou nového kotla K3 s kapacitou 112.500 ton za rok. Jeho výstavba by mala prebiehať za plnej prevádzky existujúcich dvoch kotlov K1 a K2. Až po jeho dokončení sa počíta s odstavením prvých dvoch kotlov a ich rekonštrukciou a modernizáciou. Takýto variant zvolili z viacerých dôvodov vrátane finančného, ale aj dôvodu rizika straty vplyvu na výšku poplatkov za odpad.
Rekonštrukciou a modernizáciou by sa mala zvýšiť celková kapacita, teda všetkých troch kotlov, na 180.000 ton odpadu ročne. Zvýšiť by sa mal tiež tepelný výkon, zo súčasných desiatich megawattov (MW) na 40 MW, rovnako tak elektrický výkon zo súčasných 6,5 MW na 16,5 MW.
Takto vyrobené teplo by mohlo byť distribuované do väčšieho množstva domácností. Kým v súčasnosti vykuruje OLO 4000, v budúcnosti by to mohlo byť približne 30.000 domácností. Bolo by to zároveň ekologickejšie. Podľa odhadov by sa použitím už vyrobeného tepla na vykurovanie domácností mohla eliminovať spotreba približne 20 miliónov kubických metrov plynu ročne, čím by sa mohli v Bratislave znížiť emisie CO2 o približne 40.000 ton ročne. Ekvivalentom toho je okolo 35.000 áut.
„Momentálne pripravujeme projektovú dokumentáciu, začneme riešiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa. Predpokladáme, že pri takejto veľkej zákazke to bude dlhšie. Radi by sme mali ZEVO hotové, funkčné a v prevádzke okolo roku 2032,“ poznamenal viceprimátor Bratislavy Jakub Mrva.
Interval odhadu investičných nákladov je od 190 do 250 miliónov eur. Takéto investičné náklady boli odhadnuté na základe nedávno realizovaných porovnateľných projektov v regióne. Skutočná výška investícií však bude známa až po ukončení verejného obstarávania, časovo je to odhadované na prvý alebo druhý kvartál 2026.
V tejto súvislosti už podalo OLO žiadosť o nenávratný finančný príspevok z Modernizačného fondu vo výške približne 30 miliónov eur, monitoruje tiež iné možnosti financovania a rokuje s bankami. Financovanie z eurofondov zatiaľ nie je možné, keďže nie je vyhlásená žiadna výzva. Mestská spoločnosť zároveň podotýka, že v zahraničí je bežnou praxou finančná podpora zo strany štátu. Magistrát i OLO ubezpečujú, že investičné náklady nebudú hradiť obyvatelia. Pri prípadnom navýšení komunálnych poplatkov, ktoré však musí odsúhlasiť mestské zastupiteľstvo, sa počíta len s infláciou.
V spaľovni by sa mal v budúcnosti zhodnocovať odpad primárne od Bratislavčanov, očakáva sa však aj dopyt z okolitých miest a obcí. Zhodnocovať sa má výhradne zmesový komunálny odpad. So zneškodňovaním odpadu z environmentálnych záťaží sa nepočíta, neumožňuje to legislatíva. Rovnako tak ani s iným druhom odpadu, napríklad kadávermi, keďže spaľovne a kafilérie podľa nich fungujú na iných princípoch a majú iné povolenia.
K zámerom iných subjektov, napríklad spoločnosti Slovnaft, ktorá plánuje do roku 2030 postaviť Centrum energetického zhodnotenia odpadu (CEZO), sa vyjadrovať nechcú.
ZEVO bolo postavené v rokoch 1972 až 1978, pričom pôvodne boli plánované tri kotly. Generálna rekonštrukcia bola v roku 2002.
Zdroj feed teraz.sk
