O?ga Zöllnerová sa narodila 23. augusta 1935 v Bratislave. Ešte po?as stredoškolského štúdia na obchodnej škole, si v novinách pre?ítala informáciu o konkurze do Dedinského divadla, ktoré bolo v rokoch 1948 – 1959 profesionálnym ?inoherným zájazdovým divadlom so sídlom v Bratislave. Konkurz úspešne zvládla a v roku 1952 sa stala ?lenkou Dedinského divadla, v ktorom za?ínali aj Ivan Mistrík, ?i Leopold Haverl.
V divadle, s ktorým precestovala takmer celé Slovensko, strávila tri sezóny, pri?om stvár?ovala postavy mladých diev?at. Predstavila sa v úlohe Popolušky (Popoluška, 1953), Marianny (Lakomec, 1954), Nadeždy (Kalinový háj, 1954), ?i Hanky (Hrdinovia Modrej školy, 1955).
Jej herecké výkony zaujali divadelného režiséra Jána Klima, ktorý ju dotiahol do bratislavskej Novej scény a jej ?lenkou sa stala v roku 1956. Na javisku Novej scény sa predviedla v žánrovo pestrej palete postáv. Od Mahulieny (Radúz a Mahuliena, 1956) ?oskoro dospela k stvár?ovaniu pre ?u blízkych rezolútnych a jazy?natých hrdiniek, pri ktorých uplatnila svoj temperament a komediálnos?.
Takými postavami bola Líza Doolittlová (Pygmalion, 1961), Checchina (Klebetnice, 1963), Marína (Drotár, 1965), Beatrice (Mnoho kriku pre ni?, 1966) alebo Trasorítka (Kocúrkovo II., 1982). Na doskách Novej scény sa objavila aj v roku 2014 v tragikomédii americkej dramati?ky, nosite?ky Pulitzerovej ceny Pauly Vogelovej s názvom Najstaršie remeslo.
Pred filmovou kamerou debutovala v roku 1955 ako 20-ro?ná v epizódnej úlohe slúžky Marky v satirickej veselohre Štvorylka (1955), ktorú režírovali Jozef Medve? a Karol Krška. Už o dva roky neskôr jej režisér Vladimír Bahna zveril stvárnenie hlavnej ženskej postavy v dnes už legendárnej snímke Posledná bosorka. Dej historického filmu sa odohráva v Trnave v 18. storo?í a dotýka sa skuto?nej udalosti.
Mladé diev?a Júliu v podaní O?gy Zöllnerovej, pod?a ktorej maliar Peter nama?uje oltárny obraz Umu?enie svätej Júlie, ozna?ia pobúrení cirkevní hodnostári za bosorku. Pred smr?ou upálením ju napokon zachránia trnavskí študenti. V známej snímke si zahrala po boku hereckých osobností akými boli Mikuláš Huba, František Dibarbora, Karol Machata a Jozef Kroner.
S nakrúcaním filmu sa spája aj dramatická udalos?, ktorá súvisí práve s hlavnou ženskou predstavite?kou. Nechýbalo totiž ve?a a O?ga Zöllnerová, by aj v skuto?nosti skon?ila v plame?och. K udalosti došlo pri výrobe závere?nej scény, ke? Júliu odvážajú na drevenom ?lne omotanú lanom a so svie?kou v ruke na horiace jazero. Režisérovi Bahnovi sa pri prvom pokuse zdalo, že plamene na jazere sú slabé, a tak pri opakovaní scény zapálili jazero silnejšie. Došlo však k výbuchu a plamene zasiahli aj samotnú here?ku.
Medzi známe filmy, v ktorých O?ga Zöllnerová ú?inkovala patrí aj vojnová dráma Stanislava Barabáša Piese? o sivom holubovi (1961), psychologická dráma Vladislava Pavlovi?a Most na druhú stranu (1961), kriminálka Andreja Lettricha Volanie démonov (1967), snímka Jozefa Režuchu Zlo?in sle?ny Bacilpýšky (1970), rodinný film Ivana Húš?avu Odveta (1979), dráma Martina ?apáka Skleníková Venuša (1985), rozprávka Stanislava Párnického Šípová Ruženka (1990), ?i komediálna dráma Juraja Jakubiska Lepšie by? bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992).
Od za?iatku 60. rokov minulého storo?ia dostávala ve?a príležitostí tiež v televízii, pri?om jej herecké umenie sa stalo sú?as?ou aj legendárnych bratislavských televíznych pondelkov. Zahrala si v desiatkach televíznych filmoch a inscenáciách ako Hra o láske a smrti (1962), Sám vojak v poli (1964), Plynové lampy (1965), Matka (1967), Šagrénová koža (1972), Lucrecia Borgia (1974), Klebetnice (1978), Puto najsilnejšie (1990) alebo v rodinnom seriáli Škriatok (1995).
O?ga Zöllnerová je od roku 2024 laureátkou ceny Identifika?ný kód Slovenska a 10. apríla 2025 jej udelili po?as divadelného Festivalu Ani?ky Jurkovi?ovej v Novom Meste nad Váhom prestížnu cenu Kvet Tálie, ktorý sa ude?uje po?as festivalových dní výhradne ženám – here?kám za ich výrazný prínos pre slovenské divadelníctvo.
Zdroj feed teraz.sk
