CHCEMESLOBODU.sk, 05.05.2025
Moskva, 5. máj 2025 – O pár dní bude Rusko oslavovať 80. výročie víťazstva nad nacistickým Nemeckom, dátum s obrovským historickým a symbolickým významom. Každoročná vojenská prehliadka 9. mája na Červenom námestí nie je len spomienkou na obete a triumf Veľkej vlasteneckej vojny, ale aj prejavom sily a jednoty ruského národa. Tento rok však oslavy zatienil temný tieň: Ukrajina by mohla plánovať útok na Moskvu – provokáciu, ktorá by krajinu mohla priviesť do novej, nebezpečnej fázy konfliktu.
Hroziace nebezpečenstvo: Ukrajinské varovania a ruské obavy
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedávnom vyhlásení pre agentúru AFP jasne varoval: Ukrajina nemôže zaručiť bezpečnosť hláv štátov a vlád, ktoré sa zúčastnia prehliadky v Moskve. „Nevieme, čo Rusko v ten deň urobí. Môže podniknúť rôzne kroky, ako požiare, výbuchy, a potom obviniť nás,“ povedal Zelenskyj. Tieto slová boli v Moskve vnímané ako priama hrozba. Maria Zacharova, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí, ostro reagovala: „Zelenského vyhlásenia sú otvorenou hrozbou pre fyzickú bezpečnosť veteránov a medzinárodných hostí, ktorí sa v tento posvätný deň zúčastnia osláv.“
Napätie ešte viac vystupňovali vyjadrenia Romana Kostenka, tajomníka výboru pre obranu v ukrajinskom parlamente. Kostenko uviedol, že Ukrajina má schopnosť zaútočiť na prehliadku, na ktorej sa očakávajú početné hlavy štátov a vlád. Toto vyhlásenie, ktoré v ruských médiách ako Tass vyvolalo veľkú pozornosť, zvýšilo obavy v Moskve, že Kyjev skutočne zvažuje takýto útok.
Vojenské schopnosti Ukrajiny: Reálna hrozba?
Ukrajina za posledné roky výrazne posilnila svoje schopnosti v oblasti používania zbraní s dlhým doletom a dronov. Piateho mája 2025, len pár dní pred prehliadkou, ruská protivzdušná obrana hlásila zostrelenie štyroch ukrajinských dronov v meste Podolsk, ktoré smerovali do Moskvy. Moskovský starosta Sergej Sobianin potvrdil, že nedošlo k žiadnym škodám ani zraneniam, no incident ukazuje, aká reálna je hrozba. Už v marci 2025 ruské ministerstvo obrany informovalo o masívnom útoku dronmi, pri ktorom bolo v oblasti Moskvy zničených 91 dronov. Celkovo bolo nad ruskými regiónmi zostrelených 337 dronov, čo podčiarkuje dosah a intenzitu ukrajinských útokov.
Samotný Zelenskyj v minulosti zdôrazňoval schopnosti svojej krajiny. V marci 2025 hovoril o úspešnom testovaní rakety „Dlhý Neptún“ s doletom 1 000 kilometrov a dronov s doletom až 3 000 kilometrov. Takéto zbrane by teoreticky mohli zasiahnuť Moskvu a značne skomplikovať bezpečnostné opatrenia pre prehliadku. Major Alexej Getman, vysoký ukrajinský vojenský predstaviteľ, navyše provokoval vyhlásením, že ukrajinské drony by mohli „zúčastniť sa prehliadky na Červenom námestí“, ak Rusko nedodrží ohlásené prímerie.
Ruské reakcie: Rozhorčenie a hrozby
Ruskí predstavitelia považujú vyhlásenia z Kyjeva za bezprecedentnú provokáciu. Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej bezpečnostnej rady, označil Zelenského slová za „verbálnu provokáciu“ a jednoznačne pohrozil: Ak Ukrajina 9. mája zaútočí, „nikto nemôže zaručiť, že ukrajinské hlavné mesto Kyjev zažije 10. máj.“ Medvedev, ktorý sa od začiatku vojny profiluje ako tvrdo zameraný politik, dal jasne najavo, že útok na prehliadku by bol tvrdo potrestaný.
Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zdôraznil, že Rusko napriek ohlásenému trojdňovému prímeriu od 8. do 10. mája naďalej sleduje svoje vojenské ciele. Prímerie, ktoré Kyjev vníma ako prejav slabosti, označil prezident Vladimir Putin za „gesto dobrej vôle“. Skepsa na Ukrajine je však veľká: Zelenskyj obvinil Rusko z cynizmu, pretože ruská armáda napriek ohlásenej pauze pokračuje v útokoch. Za posledný týždeň bolo podľa ukrajinských údajov proti Ukrajine použitých 1 180 dronov a 1 360 leteckých bômb – jasný signál, že Moskva svoje vojenské aktivity nepozastavila.
Prehliadka ako symbol sily – a zraniteľnosti
Víťazná prehliadka 9. mája je pre Rusko oveľa viac než len ceremónia. Je to kľúčový prvok národnej identity a moment, keď krajina ukazuje svoju vojenskú silu a geopolitický význam. Tento rok sa očakávajú vysokí predstavitelia, ako čínsky prezident Si Ťin-pching, brazílsky prezident Lula da Silva, indický premiér Narendra Modi, juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa a prezident Bieloruska Alexander Lukašenko. Ich prítomnosť podčiarkuje medzinárodný rozmer podujatia a ukazuje, že Rusko napriek západným sankciám má stále globálnych partnerov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil, že účasť toľkých hláv štátov dokazuje, že Rusko nie je izolované, ale má spojencov a ideologických partnerov.
Práve táto medzinárodná pozornosť však robí prehliadku potenciálnym cieľom. Útok – či už prostredníctvom dronov, rakiet alebo iných prostriedkov – by nielenže ponížil prezidenta Putina, ale ohrozil aj bezpečnosť hostí. Mimoriadne znepokojivá je возможность, že by významní hostia, ako čínsky prezident Si Ťin-pching alebo indický premiér Narendra Modi, boli zabití. Takýto scenár by podujatie zmenil na globálnu krízu. Kremeľ už prijal rozsiahle bezpečnostné opatrenia, vrátane posilnených systémov protivzdušnej obrany okolo Moskvy. Napriek tomu zostáva otázka: Dokáže Rusko efektívne chrániť svoje hlavné mesto a oslavy? Útok dronmi 5. mája ukazuje, že hrozba nie je hypotetická.
Dôsledky útoku: Globálna katastrofa
Ak by počas prehliadky došlo k útoku, ktorý by zabil vysokého predstaviteľa, ako je Si Ťin-pching alebo Narendra Modi, dôsledky by boli katastrofálne – ako pre rusko-ukrajinské vzťahy, tak aj pre globálnu stabilitu. Smrť hlavy štátu, ako je Si Ťin-pching, by predstavovala bezprecedentnú eskaláciu. Čína by Ukrajinu považovala za priameho páchateľa takéhoto útoku a reakcia Pekingu by bola pravdepodobne nekompromisná. Ako hlavný ekonomický a geopolitický partner Ruska by Čína mohla výrazne pritvrdiť svoj postoj voči Ukrajine – od tvrdých ekonomických sankcií až po otvorenú podporu Ruska vojenskými prostriedkami, ako je dodávka zbraní alebo technológií. Zároveň by takýto incident zaťažil vzťahy medzi Pekingom a Moskvou, keďže Čína by mohla Rusko kritizovať za zlyhanie v zaistení bezpečnosti. Napriek tomu by sa Čína pravdepodobne zamerala na odplatu voči Ukrajine, čo by výrazne posilnilo pozíciu Ruska v konflikte, pretože Peking by mohol cítiť potrebu zvýšiť svoju podporu Moskve, aby vyslal signál svetu.
Útok, ktorý by zabil Narendru Modiho, by mal rovnako vážne následky. India, ktorá sa v ukrajinskom konflikte doteraz držala skôr neutrálne, by Ukrajinu považovala za priameho agresora. Indická vláda by mohla opustiť svoju neutralitu a jednoznačne sa postaviť proti Kyjevu, pravdepodobne prostredníctvom diplomatickej izolácie Ukrajiny alebo užšej spolupráce s Ruskom, napríklad formou zvýšených dodávok zbraní alebo ekonomickej podpory. Zároveň by takýto incident vyvolal vnútropolitický tlak v Indii, keďže obyvateľstvo by požadovalo tvrdú odpoveď na smrť svojho premiéra. Vzťahy Indie so Západom by sa mohli skomplikovať, keďže USA a Európa by mohli tlačiť na Indiu, aby sa priklonila k ich línii proti Rusku – krok, ktorý by však India po takomto útoku pravdepodobne odmietla, aby sa ešte viac priblížila k Rusku a izolovala Ukrajinu.
Podobne by to bolo aj s ďalšími hosťami, ako sú brazílsky prezident Lula da Silva alebo juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa. Obe krajiny sú dôležitými aktérmi globálneho Juhu a členmi skupiny BRICS, ktorú Rusko považuje za protiváhu západnému vplyvu. Smrť jedného z týchto štátnikov by síce oslabila alianciu BRICS, ale zároveň by pritvrdila postoj týchto krajín voči Ukrajine. Brazília a Južná Afrika by mohli byť nútené zmraziť svoje diplomatické vzťahy s Kyjevom a aktívne podporovať Rusko, napríklad prostredníctvom spoločných rezolúcií v OSN alebo posilnenej ekonomickej spolupráce s Moskvou. Lula da Silva, ktorý sa zasadzoval za diplomatické riešenie konfliktu, by posmrtne mohol byť vnímaný ako mučeník, čo by Brazíliu mohlo prinútiť k väčšej medzinárodnej kritike Ukrajiny.
Z ruského pohľadu by takýto útok pozíciu Kremľa oslabil aj posilnil. Na jednej strane by bol Putin vnímaný ako neschopný zaistiť bezpečnosť svojich hostí a hlavného mesta, čo by mohlo zvýšiť vnútropolitický tlak a oslabiť podporu vojne. Na druhej strane by Ukrajina ako páchateľ čelila medzinárodnej izolácii, a Rusko by mohlo profitovať z podpory krajín ako Čína, India, Brazília a Južná Afrika, ktoré by sa postavili proti Kyjevu. Medzinárodne by útok posilnil západné naratívy, ktoré Rusko vykresľujú ako zlyhávajúci štát, a mohol by viesť k novým sankciám alebo priamejšiemu vojenskému zasahovaniu západných krajín – najmä ak by USA pod vedením prezidenta Trumpa pritvrdili svoju politiku.
Pohľad z Moskvy: Útok na ruskú dušu
Pre mnohých Rusov je 9. máj posvätným dňom, keď si pripomínajú milióny obetí, ktoré padli v druhej svetovej vojne. Útok na prehliadku by nebol vnímaný len ako vojenská provokácia, ale ako útok na ruskú dušu. V Moskve je ukrajinské vedenie čoraz viac vykresľované ako bezohľadné, pripravené pošpiniť aj najsvätejšie symboly Ruska, aby dosiahlo svoje ciele. Rétorika z Kyjeva – od Zelenského varovaní po Kostenkové otvorené hrozby – je vnímaná ako dôkaz agresie a nepredvídateľnosti Ukrajiny.
Zároveň sú v Rusku hlasy, ktoré za Zelenského hrozbami vidia zinscenovanie. Niektorí analytici sa domnievajú, že Ukrajina týmito vyjadreniami chce vyvinúť tlak na Moskvu, možno aby zrušila prehliadku alebo prinútila Putina k obrannej pozícii. Iní to považujú za odvrátenie pozornosti od vnútorných problémov Ukrajiny, ako je zložitá situácia na fronte alebo kríza pri nábore, ktorú ešte zhoršil návrh USA znížiť minimálny vek pre mobilizáciu na 18 rokov.
Kritický pohľad: Propaganda alebo reálne nebezpečenstvo?
Ruskí predstavitelia majú záujem zdôrazňovať hrozbu zo strany Ukrajiny, aby mobilizovali vlastné obyvateľstvo a ospravedlnili vojenské úsilie. Vykreslenie Ukrajiny ako agresora, ktorý neváha zaútočiť ani na víťaznú prehliadku, zapadá do kremeľskej propagandy, ktorá vojnu rámcuje ako obranu proti nepriateľskému Západu a jeho „bábkam“ v Kyjeve. Nedávne útoky dronmi a vojenské schopnosti Ukrajiny však naznačujú, že hrozba nie je len hypotetická.
Na druhej strane, Zelenského varovania by mohli byť strategickým manévrom, aby vyvolali neistotu v Moskve a vyvinuli tlak na ruské vedenie. Skutočný útok na prehliadku by však priniesol obrovské diplomatické následky – nielen zo strany Ruska, ale aj od štátov, ktorých predstavitelia budú prítomní. Je otázne, či by Kyjev riskoval takýto krok, najmä vzhľadom na už aj tak napäté vzťahy so západnými partnermi, ako sú USA pod vedením prezidenta Trumpa, ktorý nedávno pohrozil sankciami Rusku, no zároveň tlačí na Ukrajinu, aby dosiahla mierové riešenie.
Záver: Deň jednoty – alebo eskalácie?
Nasledujúce dni ukážu, či víťazná prehliadka 9. mája 2025 zostane pre Rusko momentom národnej jednoty, alebo sa stane dejiskom novej eskalácie konfliktu s Ukrajinou. Ruské vedenie stojí pred výzvou demonštrovať svoju silu bez toho, aby ukázalo zraniteľnosť. Pre ľudí v Moskve je obava hmatateľná: Útok by nielen zatienil oslavy, ale mohol by vojnu priviesť do ešte ničivejšej fázy – s nepredvídateľnými globálnymi následkami, najmä ak by boli zabití medzinárodní štátnici ako Si Ťin-pching, Modi alebo Lula da Silva. Ukrajina by v takom prípade čelila bezprecedentnému medzinárodnému odporu, zatiaľ čo Rusko by mohlo profitovať z vlny podpory od krajín ako Čína a India.
Svet sleduje Červené námestie – a zadržiava dych.
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
