CHCEMESLOBODU.sk, 05.05.2025
Moskva, 5. máj 2025 – O pár dní bude Rusko oslavova? 80. výro?ie ví?azstva nad nacistickým Nemeckom, dátum s obrovským historickým a symbolickým významom. Každoro?ná vojenská prehliadka 9. mája na ?ervenom námestí nie je len spomienkou na obete a triumf Ve?kej vlasteneckej vojny, ale aj prejavom sily a jednoty ruského národa. Tento rok však oslavy zatienil temný tie?: Ukrajina by mohla plánova? útok na Moskvu – provokáciu, ktorá by krajinu mohla privies? do novej, nebezpe?nej fázy konfliktu.
Hroziace nebezpe?enstvo: Ukrajinské varovania a ruské obavy
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedávnom vyhlásení pre agentúru AFP jasne varoval: Ukrajina nemôže zaru?i? bezpe?nos? hláv štátov a vlád, ktoré sa zú?astnia prehliadky v Moskve. „Nevieme, ?o Rusko v ten de? urobí. Môže podniknú? rôzne kroky, ako požiare, výbuchy, a potom obvini? nás,“ povedal Zelenskyj. Tieto slová boli v Moskve vnímané ako priama hrozba. Maria Zacharova, hovorky?a ruského ministerstva zahrani?ných vecí, ostro reagovala: „Zelenského vyhlásenia sú otvorenou hrozbou pre fyzickú bezpe?nos? veteránov a medzinárodných hostí, ktorí sa v tento posvätný de? zú?astnia osláv.“
Napätie ešte viac vystup?ovali vyjadrenia Romana Kostenka, tajomníka výboru pre obranu v ukrajinskom parlamente. Kostenko uviedol, že Ukrajina má schopnos? zaúto?i? na prehliadku, na ktorej sa o?akávajú po?etné hlavy štátov a vlád. Toto vyhlásenie, ktoré v ruských médiách ako Tass vyvolalo ve?kú pozornos?, zvýšilo obavy v Moskve, že Kyjev skuto?ne zvažuje takýto útok.
Vojenské schopnosti Ukrajiny: Reálna hrozba?
Ukrajina za posledné roky výrazne posilnila svoje schopnosti v oblasti používania zbraní s dlhým doletom a dronov. Piateho mája 2025, len pár dní pred prehliadkou, ruská protivzdušná obrana hlásila zostrelenie štyroch ukrajinských dronov v meste Podolsk, ktoré smerovali do Moskvy. Moskovský starosta Sergej Sobianin potvrdil, že nedošlo k žiadnym škodám ani zraneniam, no incident ukazuje, aká reálna je hrozba. Už v marci 2025 ruské ministerstvo obrany informovalo o masívnom útoku dronmi, pri ktorom bolo v oblasti Moskvy zni?ených 91 dronov. Celkovo bolo nad ruskými regiónmi zostrelených 337 dronov, ?o pod?iarkuje dosah a intenzitu ukrajinských útokov.
Samotný Zelenskyj v minulosti zdôraz?oval schopnosti svojej krajiny. V marci 2025 hovoril o úspešnom testovaní rakety „Dlhý Neptún“ s doletom 1 000 kilometrov a dronov s doletom až 3 000 kilometrov. Takéto zbrane by teoreticky mohli zasiahnu? Moskvu a zna?ne skomplikova? bezpe?nostné opatrenia pre prehliadku. Major Alexej Getman, vysoký ukrajinský vojenský predstavite?, navyše provokoval vyhlásením, že ukrajinské drony by mohli „zú?astni? sa prehliadky na ?ervenom námestí“, ak Rusko nedodrží ohlásené prímerie.
Ruské reakcie: Rozhor?enie a hrozby
Ruskí predstavitelia považujú vyhlásenia z Kyjeva za bezprecedentnú provokáciu. Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej bezpe?nostnej rady, ozna?il Zelenského slová za „verbálnu provokáciu“ a jednozna?ne pohrozil: Ak Ukrajina 9. mája zaúto?í, „nikto nemôže zaru?i?, že ukrajinské hlavné mesto Kyjev zažije 10. máj.“ Medvedev, ktorý sa od za?iatku vojny profiluje ako tvrdo zameraný politik, dal jasne najavo, že útok na prehliadku by bol tvrdo potrestaný.
Minister zahrani?ných vecí Sergej Lavrov zdôraznil, že Rusko napriek ohlásenému trojd?ovému prímeriu od 8. do 10. mája na?alej sleduje svoje vojenské ciele. Prímerie, ktoré Kyjev vníma ako prejav slabosti, ozna?il prezident Vladimir Putin za „gesto dobrej vôle“. Skepsa na Ukrajine je však ve?ká: Zelenskyj obvinil Rusko z cynizmu, pretože ruská armáda napriek ohlásenej pauze pokra?uje v útokoch. Za posledný týžde? bolo pod?a ukrajinských údajov proti Ukrajine použitých 1 180 dronov a 1 360 leteckých bômb – jasný signál, že Moskva svoje vojenské aktivity nepozastavila.
Prehliadka ako symbol sily – a zranite?nosti
Ví?azná prehliadka 9. mája je pre Rusko ove?a viac než len ceremónia. Je to k?ú?ový prvok národnej identity a moment, ke? krajina ukazuje svoju vojenskú silu a geopolitický význam. Tento rok sa o?akávajú vysokí predstavitelia, ako ?ínsky prezident Si ?in-pching, brazílsky prezident Lula da Silva, indický premiér Narendra Modi, juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa a prezident Bieloruska Alexander Lukašenko. Ich prítomnos? pod?iarkuje medzinárodný rozmer podujatia a ukazuje, že Rusko napriek západným sankciám má stále globálnych partnerov. Hovorca Krem?a Dmitrij Peskov zdôraznil, že ú?as? to?kých hláv štátov dokazuje, že Rusko nie je izolované, ale má spojencov a ideologických partnerov.
Práve táto medzinárodná pozornos? však robí prehliadku potenciálnym cie?om. Útok – ?i už prostredníctvom dronov, rakiet alebo iných prostriedkov – by nielenže ponížil prezidenta Putina, ale ohrozil aj bezpe?nos? hostí. Mimoriadne znepokojivá je ???????????, že by významní hostia, ako ?ínsky prezident Si ?in-pching alebo indický premiér Narendra Modi, boli zabití. Takýto scenár by podujatie zmenil na globálnu krízu. Kreme? už prijal rozsiahle bezpe?nostné opatrenia, vrátane posilnených systémov protivzdušnej obrany okolo Moskvy. Napriek tomu zostáva otázka: Dokáže Rusko efektívne chráni? svoje hlavné mesto a oslavy? Útok dronmi 5. mája ukazuje, že hrozba nie je hypotetická.
Dôsledky útoku: Globálna katastrofa
Ak by po?as prehliadky došlo k útoku, ktorý by zabil vysokého predstavite?a, ako je Si ?in-pching alebo Narendra Modi, dôsledky by boli katastrofálne – ako pre rusko-ukrajinské vz?ahy, tak aj pre globálnu stabilitu. Smr? hlavy štátu, ako je Si ?in-pching, by predstavovala bezprecedentnú eskaláciu. ?ína by Ukrajinu považovala za priameho páchate?a takéhoto útoku a reakcia Pekingu by bola pravdepodobne nekompromisná. Ako hlavný ekonomický a geopolitický partner Ruska by ?ína mohla výrazne pritvrdi? svoj postoj vo?i Ukrajine – od tvrdých ekonomických sankcií až po otvorenú podporu Ruska vojenskými prostriedkami, ako je dodávka zbraní alebo technológií. Zárove? by takýto incident za?ažil vz?ahy medzi Pekingom a Moskvou, ke?že ?ína by mohla Rusko kritizova? za zlyhanie v zaistení bezpe?nosti. Napriek tomu by sa ?ína pravdepodobne zamerala na odplatu vo?i Ukrajine, ?o by výrazne posilnilo pozíciu Ruska v konflikte, pretože Peking by mohol cíti? potrebu zvýši? svoju podporu Moskve, aby vyslal signál svetu.
Útok, ktorý by zabil Narendru Modiho, by mal rovnako vážne následky. India, ktorá sa v ukrajinskom konflikte doteraz držala skôr neutrálne, by Ukrajinu považovala za priameho agresora. Indická vláda by mohla opusti? svoju neutralitu a jednozna?ne sa postavi? proti Kyjevu, pravdepodobne prostredníctvom diplomatickej izolácie Ukrajiny alebo užšej spolupráce s Ruskom, napríklad formou zvýšených dodávok zbraní alebo ekonomickej podpory. Zárove? by takýto incident vyvolal vnútropolitický tlak v Indii, ke?že obyvate?stvo by požadovalo tvrdú odpove? na smr? svojho premiéra. Vz?ahy Indie so Západom by sa mohli skomplikova?, ke?že USA a Európa by mohli tla?i? na Indiu, aby sa priklonila k ich línii proti Rusku – krok, ktorý by však India po takomto útoku pravdepodobne odmietla, aby sa ešte viac priblížila k Rusku a izolovala Ukrajinu.
Podobne by to bolo aj s ?alšími hos?ami, ako sú brazílsky prezident Lula da Silva alebo juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa. Obe krajiny sú dôležitými aktérmi globálneho Juhu a ?lenmi skupiny BRICS, ktorú Rusko považuje za protiváhu západnému vplyvu. Smr? jedného z týchto štátnikov by síce oslabila alianciu BRICS, ale zárove? by pritvrdila postoj týchto krajín vo?i Ukrajine. Brazília a Južná Afrika by mohli by? nútené zmrazi? svoje diplomatické vz?ahy s Kyjevom a aktívne podporova? Rusko, napríklad prostredníctvom spolo?ných rezolúcií v OSN alebo posilnenej ekonomickej spolupráce s Moskvou. Lula da Silva, ktorý sa zasadzoval za diplomatické riešenie konfliktu, by posmrtne mohol by? vnímaný ako mu?eník, ?o by Brazíliu mohlo prinúti? k vä?šej medzinárodnej kritike Ukrajiny.
Z ruského poh?adu by takýto útok pozíciu Krem?a oslabil aj posilnil. Na jednej strane by bol Putin vnímaný ako neschopný zaisti? bezpe?nos? svojich hostí a hlavného mesta, ?o by mohlo zvýši? vnútropolitický tlak a oslabi? podporu vojne. Na druhej strane by Ukrajina ako páchate? ?elila medzinárodnej izolácii, a Rusko by mohlo profitova? z podpory krajín ako ?ína, India, Brazília a Južná Afrika, ktoré by sa postavili proti Kyjevu. Medzinárodne by útok posilnil západné naratívy, ktoré Rusko vykres?ujú ako zlyhávajúci štát, a mohol by vies? k novým sankciám alebo priamejšiemu vojenskému zasahovaniu západných krajín – najmä ak by USA pod vedením prezidenta Trumpa pritvrdili svoju politiku.
Poh?ad z Moskvy: Útok na ruskú dušu
Pre mnohých Rusov je 9. máj posvätným d?om, ke? si pripomínajú milióny obetí, ktoré padli v druhej svetovej vojne. Útok na prehliadku by nebol vnímaný len ako vojenská provokácia, ale ako útok na ruskú dušu. V Moskve je ukrajinské vedenie ?oraz viac vykres?ované ako bezoh?adné, pripravené pošpini? aj najsvätejšie symboly Ruska, aby dosiahlo svoje ciele. Rétorika z Kyjeva – od Zelenského varovaní po Kostenkové otvorené hrozby – je vnímaná ako dôkaz agresie a nepredvídate?nosti Ukrajiny.
Zárove? sú v Rusku hlasy, ktoré za Zelenského hrozbami vidia zinscenovanie. Niektorí analytici sa domnievajú, že Ukrajina týmito vyjadreniami chce vyvinú? tlak na Moskvu, možno aby zrušila prehliadku alebo prinútila Putina k obrannej pozícii. Iní to považujú za odvrátenie pozornosti od vnútorných problémov Ukrajiny, ako je zložitá situácia na fronte alebo kríza pri nábore, ktorú ešte zhoršil návrh USA zníži? minimálny vek pre mobilizáciu na 18 rokov.
Kritický poh?ad: Propaganda alebo reálne nebezpe?enstvo?
Ruskí predstavitelia majú záujem zdôraz?ova? hrozbu zo strany Ukrajiny, aby mobilizovali vlastné obyvate?stvo a ospravedlnili vojenské úsilie. Vykreslenie Ukrajiny ako agresora, ktorý neváha zaúto?i? ani na ví?aznú prehliadku, zapadá do kreme?skej propagandy, ktorá vojnu rámcuje ako obranu proti nepriate?skému Západu a jeho „bábkam“ v Kyjeve. Nedávne útoky dronmi a vojenské schopnosti Ukrajiny však nazna?ujú, že hrozba nie je len hypotetická.
Na druhej strane, Zelenského varovania by mohli by? strategickým manévrom, aby vyvolali neistotu v Moskve a vyvinuli tlak na ruské vedenie. Skuto?ný útok na prehliadku by však priniesol obrovské diplomatické následky – nielen zo strany Ruska, ale aj od štátov, ktorých predstavitelia budú prítomní. Je otázne, ?i by Kyjev riskoval takýto krok, najmä vzh?adom na už aj tak napäté vz?ahy so západnými partnermi, ako sú USA pod vedením prezidenta Trumpa, ktorý nedávno pohrozil sankciami Rusku, no zárove? tla?í na Ukrajinu, aby dosiahla mierové riešenie.
Záver: De? jednoty – alebo eskalácie?
Nasledujúce dni ukážu, ?i ví?azná prehliadka 9. mája 2025 zostane pre Rusko momentom národnej jednoty, alebo sa stane dejiskom novej eskalácie konfliktu s Ukrajinou. Ruské vedenie stojí pred výzvou demonštrova? svoju silu bez toho, aby ukázalo zranite?nos?. Pre ?udí v Moskve je obava hmatate?ná: Útok by nielen zatienil oslavy, ale mohol by vojnu privies? do ešte ni?ivejšej fázy – s nepredvídate?nými globálnymi následkami, najmä ak by boli zabití medzinárodní štátnici ako Si ?in-pching, Modi alebo Lula da Silva. Ukrajina by v takom prípade ?elila bezprecedentnému medzinárodnému odporu, zatia? ?o Rusko by mohlo profitova? z vlny podpory od krajín ako ?ína a India.
Svet sleduje ?ervené námestie – a zadržiava dych.
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
