Súd tak potvrdil predchádzajúce rozhodnutie federálneho sudcu Jamesa Boasberga z 15. marca, podľa ktorého malo dôjsť na 14-dňové zastavenie všetkých deportácií. V tom čase však už boli lietadlá s údajnými členmi venezuelského drogového gangu Tren de Aragua na ceste do Salvádoru. Deportovaných ich bolo asi 238.
Tento prípad sa podľa AP stal predmetom napätia medzi Bielym domom a federálnymi súdmi.
Deportáciu členov gangu nariadil Trump na základe zriedka aplikovaného zákona o zahraničných nepriateľoch (Alien Enemies Act) z roku 1798.
Zákon o zahraničných nepriateľoch umožňuje prezidentovi USA obísť štandardné postupy imigračných súdov na zadržanie a deportáciu cudzích štátnych príslušníkov, ktorí pochádzajú z „nepriateľskej krajiny“. To je však možné len vtedy, ak Spojené štáty vyhlásili tomuto štátu vojnu alebo ak sa prezident domnieva, že USA hrozí „invázia alebo predátorský útok“.
Dosiaľ bol uplatnený len trikrát, a to vždy v čase vojen – v britsko-americkej vojne v roku 1812, ako aj v prvej a najmä v druhej svetovej vojne na zdôvodnenie internácie ľudí japonského, nemeckého a talianskeho pôvodu.
Trump tvrdí, že gang Tren de Aragua vykonáva na území USA „nepriateľské činy“ a vedie tam „neregulárnu vojnu“, pričom sa údajne riadi pokynmi vlády venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Vo februári ho jeho administratíva klasifikovala ako teroristickú organizáciu a bezpečnostnú hrozbu.
Gang vznikol v roku 2014 vo väznici Tocorón nachádzajúcej sa vo venezuelskom štáte Aragua. Jeho členom sú pripisované vraždy, únosy, krádeže, obchodovanie s drogami, prostitúcia, vydieranie a obchodovanie s ľuďmi.
Zdroj feed teraz.sk
