Tím výskumníkov identifikoval pozd?ž starovekého bolívijského pobrežia rekordný po?et fosilizovaných stôp dinosaurov, vyplýva zo štúdie zverejnenej v stredu.
Skupina paleontológov pod vedením Raúla Esperanteho z Výskumného ústavu geovedy (Geoscience Research Institute) v Kalifornii zdokumentoval približne 16.000 fosilizovaných odtla?kov trojprstých teropódnych dinosaurov na deviatich výskumných lokalitách v paleontologickom nálezisku Carreras Pampas v národnom parku Torotoro v strednej Bolívii.
„Zozbierali a analyzovali sme údaje z 1275 odtla?kov, ?ím sme vytvorili podrobný obraz o rozložení ve?kosti dinosaurov a ich správaní, ktoré zah??alo otá?anie, ?ahanie chvosta a plávanie,“ uvádzajú autori v ?lánku uverejnenom vo vedeckom ?asopise PLOS One.
„Ve?ký po?et odtla?kov umož?uje charakterizova? populácie, ktoré zanechali svoje stopy na jednej vrstve sedimentu po?as (geologického) obdobia mástrichtu,“ pokra?ujú autori s odkazom na poslednú fázu obdobia kriedy pred približne 72 až 66 miliónmi rokov.
D?žka stôp sa pohybuje od menej než desiatich do vyše 30 centimetrov. Pod?a autorov rozsah ve?kostí stôp a rozmanitos? morfotypov (tvar a formy stôp) nazna?ujú, že odtla?ky na mieste zanechala rozmanitá skupina organizmov.
Výskumníci sa tiež domnievajú, že dané miesto bolo oblas?ou s „hustou premávkou“. „Toto miesto je úžasným oknom do minulosti. Nezobrazuje len to, ko?ko dinosaurov sa pohybovalo v tejto oblasti, ale aj to, ?o robili, ke? sa pohybovali,“ uviedli autori vo svojej tla?ovej správe.
Po?sko vyslalo minulý týžde? prostredníctvom rakety Falcon 9 z USA do vesmíru pä? vojenských satelitov. Minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz uviedol, že Po?sko sa stalo prvou krajinou v strednej a východnej Európe s vlastným systémom vojenského satelitného prieskumu. Satelity už vysielajú na Zem dáta, ktoré sú analyzované.
Na palube Falconu 9 sa nachádzal po?ský radarový satelit MikroSAR, trojica družíc PIAST a nanosatelit PW6U. Ich úlohou bude získava? a spracúva? dáta využite?né pre obranu aj civilný sektor, napríklad pri sledovaní územia, dopravy ?i životného prostredia.
Satelit MikroSAR vyrobila po?sko-fínska spolo?nos? ICEYE v spolupráci s po?ským ministerstvom obrany. Dokáže pozorova? Zem pomocou radarov aj v noci alebo pri obla?nosti. Satelity PIAST budú slúži? na optické snímanie Zeme a majú by? sú?as?ou prvého po?ského systému satelitného prieskumu.
Do misie sa zapojila aj spolo?nos? SatRev z Vroclavu so svojím nanosatelitom PW6U, ktorý má poskytova? údaje pre po?nohospodárstvo, energetiku ?i správu infraštruktúry.
So satelitmi sa v sobotu podarilo úspešne nadviaza? spojenie a na Zem vyslali prvé dáta, ktoré sú analyzované. „Satelity sú senzory. Ale skuto?ná práca za?ína na zemi – obraz sa k nám musí dosta?, musí by? riadne analyzovaný, spracovaný a použitý príslušnými vojenskými jednotkami,“ uviedol v rozhovore pre Portal obronny zverejnenom v utorok generál Mieczyslaw Bieniek.
Projekt PIAST je po?ský výskumný a vývojový program, ktorý realizuje Vojenská technická univerzita v spolupráci s konzorciom firiem a Po?skou akadémiou vied. Jeho cie?om je vybudova? komplexné a samostatné po?ské satelitné kapacity založené na po?ských technológiách.
Švédski kolegovia vedcov z Ústavu ekológie lesa SAV našli spôsob, ako zachráni? stromy pred lykožrútom smrekovým, ktorý patrí k najobávanejším škodcom slovenských lesov. Na jeho odhalenie v úplne skorom štádiu používajú hyperspektrálnu kameru.
„Používame najnovšiu technológiu v tejto oblasti, ktorá nám otvára úplne nové možnosti,“ vysvetlila Langning Huo, výskumní?ka zo Švédskej univerzity po?nohospodárskych vied. Hyperspektrálne kamery pod?a hovorkyne SAV Moniky Tinákovej zachytávajú svetlo aj v spektre ?aleko za hranicami ?udského videnia. Ako priblížila, zaznamenávajú stovky extrémne úzkych farebných pásiem, ktoré odha?ujú jemné zmeny v pigmentoch, obsahu vody a štruktúre buniek. V?aka tomu pod?a nej umož?ujú odhali? biologický stres stromov dlho predtým, než sa objavia akéko?vek vidite?né príznaky.
„Ke? je napadnutý strom, hne? mení niektoré pigmenty v ihli?í (karotenoidy). Farba pre ?loveka vyzerá stále rovnako, ale kamera to zachytí ako odlišný odraz svetla. Je to dosia? najpresnejší spôsob, ako odhali? lykožrúta,“ dodala Nataliya Korolyova z Ústavu ekológie lesa SAV.
Zdroj feed teraz.sk
