Sú?asný prezident Joe Biden už desa? mesiacov po inaugurácii v januári 2021 potvrdil záujem opätovne kandidova?. Neskôr spresnil, že na viceprezidentku s ním bude znovu kandidova? Harrisová.
Trumpa, ktorý šiel do volieb pred štyrmi rokmi ako úradujúci prezident, analytici už krátko po volebnej porážke pasovali za pravdepodobného kandidáta republikánov v ?alších vo?bách. Exprezident za?al by? politicky aktívnejší v roku 2022, ke? sa zapojil do kampane pred vo?bami do Kongresu, hoci sám nekandidoval. V nich republikáni získali vä?šinu v Snemovni reprezentantov.
Krátko po kongresových vo?bách Trump oficiálne oznámil zámer kandidova? v prezidentských vo?bách 2024, ale bez svojho bývalého viceprezidenta Mika Pencea, ktorý nesúhlasil s jeho tvrdeniami, že Biden v roku 2020 zví?azil v?aka rozsiahlym volebným podvodom.
V polovici sú?asného volebného obdobia všetko nasved?ovalo zopakovaniu volebného súboja Trumpa a Bidena.
Na rozdiel od republikánskych primárok v roku 2020, v ktorých Trump nemal vážnu konkurenciu, v súboji o nomináciu Republikánskej strany ho tentoraz vyzvalo viacero známych politikov. Medzi najvážnejších súperov patrili floridský guvernér Ron DeSantis a bývalá guvernérka Južnej Karolíny Nikky Haleyová.
Po prvých primárkach v Iowe odstúpila vä?šina Trumpových súperov a v kampani pokra?ovala iba Haleyová. Stiahla sa po slabých výsledkoch v k?ú?ovom dni primárok, tzv. supervolebnom utorku na za?iatku marca. Trump sa tak stal jediným kandidátom a Republikánska strana ho v júli oficiálne nominovala do volieb. Za kandidáta na viceprezidenta si na júlovom zjazde strany vybral senátora zo štátu Ohio Jamesa Davida „JD“ Vancea.
Úradujúci prezidenti nezvyknú ma? v primárkach vážneho súpera, a tak v tých demokratických jasne zví?azil Joe Biden. Záujem o nomináciu Demokratickej strany vyjadrili iba menej známi kandidáti a tiež Robert F. Kennedy, synovec bývalého prezidenta Johna F. Kennedyho. Medzi demokratmi však nezískal podporu, rozhodol sa preto kandidova? ako nezávislý. Z kampane sa však napokon v auguste úplne stiahol a podporil názorovo bližšieho Trumpa.
S opätovnou nomináciou Bidena do volieb od za?iatku nesúhlasila ?as? Demokratickej strany. Jeho kritici poukazovali najmä na jeho vysoký vek. Bidenovi nepriali ani predvolebné prieskumy, v ktorých viedol Trump.
Bidenova kandidatúra v lete dospela k ne?akanému koncu. Po nepresved?ivom výkone v prvej televíznej predvolebnej debate s Trumpom v závere júna a nieko?kých ?alších rétorických preš?apoch zosilneli výzvy, aby odstúpil z volebnej kampane.
Biden nakoniec po vnútrostraníckom tlaku 21. júla oznámil, že nebude kandidova?. Ako vtedy pripomenula spravodajská stanica CNN, išlo o bezprecedentné rozhodnutie. Úradujúci prezident sa nikdy v histórii USA nerozhodol odstúpi? z kampane takto krátko pred vo?bami.
Prezident následne odporu?il kandidatúru viceprezidentky Harrisovej. O mesiac neskôr sa na nomina?nom zjazde strany stala oficiálnou kandidátkou Demokratickej strany, a to bez toho, aby bola zvolená v primárkach. Za kandidáta na viceprezidenta si vybrala guvernéra štátu Minnesota Tima Walza.
Kampa? pozna?il najmä júlový atentát na Trumpa po?as mítingu v Pensylvánii, kde ho úto?ník postrelil na uchu. Trump mal miernu prevahu v prieskumoch už predtým a potvrdil ju aj po atentáte. Dynamika kampane sa však výrazne zmenila po tom, ?o Bidena vystriedala Harrisová. Viceprezidentka za?ala by? v prieskumoch dokonca miernou favoritkou, ale krátko pred vo?bami za?al znovu výraznejšie bodova? Trump.
Vo vo?bách sa o?akáva mimoriadne tesný súboj. O tom, kto sa stane americkým prezidentom, rozhodnú voli?i v siedmich k?ú?ových štátoch, kde sú výsledky najviac vyrovnané.
Zdroj feed teraz.sk
