V pondelok 15. apríla uplynie 130 rokov od narodenia sovietskeho štátnika a bývalého prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) Nikitu Sergejevi?a Chruš?ova.
„Hrubý, neotesaný a temperamentný ?lovek, inokedy pokojný, milý a vysmiaty dobrák, ktorý obhajoval svoje kroky v zahrani?nej politike s trúfalos?ou, ktorá nemala logiku, ani predvídate?nos? dôsledkov“, takto charakterizoval Chruš?ova vo svojej knihe Rivali a partneri studenej éry historik Slavomír Michálek.
Nikita Sergejevi? Chruš?ov sa narodil 15. apríla 1894 (niektoré zdroje uvádzajú aj 17. apríl 1894) v dedine Kalinovka v Kurskej oblasti. V roku 1918 vstúpil do bo?ševickej strany.
Už v 30. rokoch sa zaradil medzi ob?úbencov sovietskeho diktátora Josifa Vissarionovi?a Stalina. Až do Stalinovej smrti v marci 1953 sa stal jedným z jeho najbližších spolupracovníkov. Koncom roku 1938 poslal Stalin Chruš?ova na Ukrajinu, kde zastával post prvého tajomníka Komunistickej strany Ukrajiny a vedúceho tajomníka v Kyjeve. Pomáhal tam zachra?ova? krachujúci komunistický aparát, na smr? a do gulagov posielal „nepriate?ov národa“.
Po?as Ve?kej vlasteneckej vojny bol politickým komisárom ?ervenej armády. Po jej skon?ení sa vrátil Chruš?ov v roku 1945 do Moskvy a pokra?oval v budovaní svojej politickej kariéry až sa v septembri 1953 postavil na ?elo Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
Hoci bol Chruš?ov jedným za najbližších ?lovekov Stalina, bol to práve on, kto odhalil Stalinov kult. Do novodobých dejín sa zapísal svojím prejavom na XX. zjazde komunistickej strany vo februári 1956. Po?as trinásteho, neverejného zjazdového d?a, predniesol 25. februára prejav nazvaný „O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch“.
Viac ako 1300 delegátom ?ítal nový šéf Krem?a správu o zlo?inoch svojho predchodcu Josifa V. Stalina. Toho Stalina, ktorý bol aj tri roky po smrti zbož?ovaný, uctievaný a velebený ako najláskavejší, najodvážnejší a najmúdrejší bojovník, ako ví?az nad fašizmom, ako ten, ktorý „prebral Rusko s radlom, ale zanechal ho s atómovou bombou“. A tu zrazu vyše štyri hodiny po?úvali o tom, aký vzdialený je tento obraz realite, aké ukrutnosti napáchal.
Prejav z februára 1956 vyvoláva medzi historikmi a politológmi aj po desa?ro?iach mnohé polemiky i diskusie, tiež „v?aka“ tomu, že Chruš?ov v ?om nepovedal celú pravdu a všetku vinu zvalil iba na Stalina.
Je však zrejmé, že Chruš?ov odhalením kultu Stalina život v Sovietskom zväze zásadne zmenil. Brány väzníc a gulagov opustili státisíce politických väz?ov, mnohí boli rehabilitovaní. Vidite?ne po?avila cenzúra v literatúre, filmovej tvorbe i výtvarnom umení. Umelcom sa dýchalo ove?a ?ahšie, ke? už neboli nútení tvori? v rámci stalinského socialistického realizmu.
Chruš?ov ve?mi rád cestoval – po?as vlády navštívil všetky európske krajiny, Spojené štáty, ?ínu, Indiu, Barmu, Afganistan, Egypt, Indonéziu a mnohé ?alšie. Povestným sa stalo jeho vystúpenie na pôde Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov 12. októbra 1960 a jeho búchanie topánkou.
Nasledovalo potom, ako filipínsky delegát Lorenzo Sumulong vyhlásil, že jeho krajina bude hlasova? za sovietsku rezolúciu o kolonializme, ale tá by mala by? rozšírená tak, aby boli do nej zahrnutí aj ?udia z východnej Európy, ktorí boli pohltení Sovietskym zväzom. To sovietskeho vodcu pobúrilo až tak, že si vyzul ošumelú a zaprášenú pravú topánku a za?al ?ou búcha? o stôl.
Neo?akávaným až avanturistickým rozhodnutím Chruš?ova bolo rozmiestnenie rakiet stredného doletu na Kube v roku 1962 – rakety považoval za „ježka v amerických nohaviciach“ -, ktoré priviedlo svet na pokraj jadrovej apokalypsy.
Do ?ias Chruš?ovovej vlády spadá aj potla?enie revolu?ného vrenia v Po?sku a Ma?arsku, ako aj výstavba Berlínskeho múru. Rusi mu však najviac vy?ítajú to, že v roku 1954 daroval Krym Ukrajine.
Koncom augusta 1964 navštívil Chruš?ov ?eskoslovensko. Táto cesta sa stala zárove? jeho poslednou zahrani?nou. Pri moci bol do októbra 1964, po ?om zasadol v Kremli na 18 rokov Leonid I?ji? Brežnev.
Sovietsky vodca Nikita Sergejevi? Chruš?ov zomrel 11. septembra 1971 v Moskve vo veku 77 rokov. Pochovali ho na moskovskom Novodevi?om cintoríne.
Zdroj: S. Michálek: Rivali a partneri studenej éry (2017), https://histrf.ru/read/biographies/nikita-sergeevich-hrushchev
Zdroj feed teraz.sk
