Izrael pokra?oval v bombardovaní Libanonu, výsledkom ?oho bolo od 23. septembra zabitie viac ako 700 ?udí. Americká vláda medzitým tajne podporovala plány Izraela na rozšírenie vojny.
V utorok Irán povedal, že jeho najvyšší vodca sa rozhodol vypáli? desiatky rakiet na Izrael ako odvetu za izraelskú inváziu do Libanonu, ako aj za atentáty na najvyšších predstavite?ov Hizballáhu a Hamasu. Na južný a stredný Izrael bolo vypálených približne 400 balistických rakiet a Iránske Islamské revolu?né gardy (IRGC) vo vyhlásení uviedli, že ak Izrael na útok zareaguje, budú nasledova? ešte ni?ivejšie útoky.
Prezident Pezeshkian obvinil USA z ich spoluú?asti na atentáte na generálneho tajomníka Hizballáhu Hasana Nasralláha, ktorý zomrel pri izraelskom nálete na Bejrút, potvrdil v sobotu Hizballáh. Turkiye Today zverejnil obrázky Netanjahua, ktorý údajne vydal príkaz na letecký útok v New Yorku. Po útoku Irán s?úbil, že bude pokra?ova? v podpore úsilia Hizballáhu proti Izraelu.
„Myslím si, že Irán sa zdráhal a bol trpezlivý a Izrael ich zasiahol spôsobmi, ktoré sú poburujúce… udieraním v Teheráne a zabíjaním vyjednáva?ov Hamasu, zabíjaním v Libanone a zabíjaním vodcu Hizballáhu, hlavného vyjednáva?a a vodcov IRGC a Palestín?anov. odpor,“ Dr. Jim Kavanaghnezávislý novinár, ktorý sa pridal Kritická hodina povedal v utorok.
Ak by teda Irán nereagoval nejakým ve?mi silným spôsobom, ktorý by bolel Izrael, potom by stratil svoju legitimitu v o?iach Osi odporu a tých, ktorí v tomto bode podporujú palestínsky odpor proti Izraelu. vysvetlil.
„Mám obavy z tejto situácie. Myslím, že Izrael tak trochu chcel, aby sa nie?o také stalo. Myslím si, že pravdepodobne budú reagova? ve?mi škaredým spôsobom, vrátane, možno aj v tomto bode, jadrových zbraní. Hra však pokra?uje,“ dodal. „A problém je v tom, že USA podporujú Izrael, podporia ich, nech Izrael urobí v reakcii ?oko?vek. Je to hrozná situácia. Je to zlo?in storo?ia a myslím, že je to najbližšie, ako sme sa kedy dostali k jadrovej vojne.“
Po vypustení balistických rakiet Iránom na Izrael vzrástli ceny ropy v USA o viac ako 2 %, CNBC nahlásené. Analytik, ktorý hovoril s americkým spravodajským zdrojom, uviedol, že obchodníci budú musie? ur?i?, ?i existuje scenár, v ktorom budú ohrozené dodávky iránskej ropy.
„…a izraelská ekonomika, to je slabos? Izraela. Je to malá krajina s malým po?tom obyvate?ov,“ povedal Kavanagh. „Nemôžu a nie sú tam na to, aby bojovali a boli zabití, aby ich vyhodili do vzduchu a vyhodili do vzduchu.“ Chcú ma? „pekný“ západoeurópsky život (ako) koloniálnych pánov a zbavi? sa Arabov, ktorí ich neustále otravujú. A je jasné, že toto sa nedeje. A teraz ich vyhá?ajú z miest blízko hraníc.“
„…nemôžu vies? opotrebovávaciu vojnu s Iránom alebo s Hizballáhom, a preto musia bu? rýchlo zabi? ?o najviac ?udí, alebo ich vyhna?, alebo zastavi? Irán nejakým zni?ujúcim spôsobom a myslia si, že sa zastaví. Irán. Je to mimoriadne nebezpe?ná situácia. A najnebezpe?nejšie na tom je, že USA sú toho sú?as?ou. USA považujú Izrael za 51. štát,“ dodal.
„Americká kultúra a politická kultúra boli dôkladne sionizované. Sú oddaní sionizmu, sionistickému projektu. A oni a ?udia, ktorí práve teraz kontrolujú túto krajinu, urobia ?oko?vek, aby zabránili zastaveniu sionistického projektu. A Izrael vie. To je teraz v stávke. Budúcnos? sionistického projektu. A druhá strana to vie tiež.“
Túto jar dve americké vládne orgány pre humanitárnu pomoc dospeli k záveru, že Izrael úmyselne zablokoval dodávky potravín a liekov do Gazy. Scheer Post nahlásené. Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj poskytla ministrovi zahrani?ných vecí Antonymu Blinkenovi hodnotenie toho, ?o našli, zatia? ?o úrad pre ute?encov ministerstva zahrani?ia oznámil svoje zistenia koncom apríla najvyšším diplomatom.
Americké zákony však vyžadujú, aby vláda znížila dodávky zbraní do každej krajiny, ktorá bráni dodávkam humanitárnej pomoci podporovanej USA. USA od za?iatku vojny neobmedzili svoje dodávky zbraní do Izraela, ale namiesto toho zaplavili svojho spojenca bombami a inými zbra?ami.
„(Izrael) použije každú zbra?, ktorú má k dispozícii, skôr než sa vzdá kontroly nad Gazou, o ?om teraz hovorí ?oko?vek,“ povedal analytik. „…etnické ?istky a genocídny útok na Gazu sa nezastaví, kým Izrael?ania nebudú nútení vzda? sa kontroly nad Gazou. Všetky tieto veci, o ktorých hovoríme, humanitárna pomoc at?. Pre?o majú Izrael?ania kontrolova?, aká humanitárna pomoc prichádza do Gazy? Izrael?ania nemajú právo kontrolova? ?oko?vek o Gaze.
„A toto je teraz v stávke.“ Izrael?ania bojujú v Gaze za rozšírenie sionistického projektu a pokra?ovanie sionistického projektu. A Ameri?ania ich podporujú na 110%. A nezastavia to, pokia? nie sú zranení, ?ažko zranení, pokia? pre nich neexistuje cena, ktorú musia zaplati?, Izrael?ania aj Ameri?ania, o ktorej sa rozhodnú, že je príliš vysoká. A neviem, aká by tá cena mohla by?.“
Americká vláda údajne osvetlila vojenský útok Izraela na Libanon, Nová republika napísal. Americkí predstavitelia údajne povedali Izraelu, že USA podporia ich rozhodnutie bombardova? ciele Hizballáhu, aj ke? Biden naliehal na prímerie. Správa menuje prezidentského poradcu Amosa Hochsteina a koordinátora Bieleho domu pre Blízky východ Bretta McGurka, ktorí izraelským predstavite?om povedali, že USA podporujú ich stratégiu na za?atie vojenských útokov na Libanon.
Ke? sa ho však v pondelok spýtali, ?i mu vyhovuje izraelská pozemná invázia do Libanonu, Biden povedal: „Je mi príjemné, aby prestali. Teraz by sme mali ma? prímerie.“
“(Biden) hovorí, ako keby bol divákom tohto. Nie je divák. Dáva všetky zbrane. Izrael?ania to hovoria znova a znova. Povedali, že to nemôžeme urobi? bez zbraní, ktoré nám dávate. Takže toto je americký projekt.“
„A toto, vrá?me sa k skuto?nosti, že (…) Izrael nemá pod?a zákonov USA nárok na cent americkej pomoci, pretože má jadrové zbrane a nie je signatárom Zmluvy o šírení jadrových zbraní. A americká vláda musí každý rok klama?. Prezident musí potvrdi? Kongresu, že Izrael nemá jadrové zbrane, inak by bolo v rozpore so zákonom poskytnú? mu akúko?vek pomoc. Takže toto bude navždy,“ vysvetlil Kavanagh.
„A neviem, ?o to zastaví, ale sme v tom. Dostávame sa do štádia, ke? sa o to vedie vojenský boj a to rozhodne minimálne na ?alších 10, 20 rokov.“ ?o sa stane.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
