Odchytové zariadenia podľa My sme les nesú znaky týrania zvierat

Bratislava 9. apríla (TASR) – Odchytové zariadenia pre medvede v blízkosti obcí Pribylina a Liptovská Kokava nesú znaky týrania zvierat. Používa ich Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR na odchyt medveďov, ktoré potrebuje označiť monitorovacím zariadením, uspať, premiestniť do inej lokality alebo eliminovať. Tvrdí to iniciatíva My sme les. ŠOP odmieta šírenie hoaxov a nepravdivých vyjadrení o údajnom týraní chránených živočíchov.

Odchytený medveď si podľa environmentalistov pri pokuse o únik z uzatvoreného priestoru s najväčšou pravdepodobnosťou poškodil zuby, pazúry a krvácal. „Takéto praktiky sú nielen neetické, ale aj v rozpore s princípmi ochrany zvierat, zvlášť pod hlavičkou odbornej organizácie ochrany prírody na Slovensku. Momentálne nemáme žiadne ďalšie správy o osude chyteného medveďa,“ priblížila iniciatíva.

Štátna ochrana prírody pre TASR uviedla, že je hlavným partnerom medzinárodného projektu, ktorého aktivitou je aj imobilizácia a odchyt medveďa hnedého, označenie jedinca GPS obojkom, vypustenie a jeho následné monitorovanie. V predmetnom odchytovom zariadení bola podľa nej vodiaca medvedica uspaná zmluvným veterinárnym lekárom, označená GPS monitorovacím obojkom a následne vypustená späť do prírody. V čase odchytu boli priezory po celý čas zatemnené ochrannými krytmi. „Pri samotnom procese uspávania jedinca je nutné tieto priezory na krátky čas odkryť. Jedinec inštinktívne útočil do oblasti dopadajúceho svetla z priezoru, pričom došlo k poraneniu pazúra a taktiež k drobným povrchovým poraneniam spodnej časti jeho papule,“ vysvetlili ochranári. Podotkli, že poranenia počas merania biometrických údajov ošetril prítomný zverolekár. ŠOP tvrdí, že toto odchytové zariadenie špecifikoval a navrhol zaobstarať bývalý člen Zásahového tímu pre medveďa hnedého Michal Haring, ktorý je aktuálne v iniciatíve My sme les.

Environmentalisti považujú za zarážajúce, že ŠOP nevie správne odchytiť medveďa bez toho, aby sa zranil. Ide podľa nich o vysoko neprofesionálny prístup. „Aktuálne odchyty pritom prebiehajú aj vo väčšej vzdialenosti od obývaných oblastí, kde medvede nepredstavujú bezprostrednú hrozbu. Znižuje sa tým pravdepodobnosť, že ide o tzv. synantropné, teda problémové jedince, ktoré stratili plachosť voči ľuďom. Takéto odchyty tak namiesto ochrany obyvateľstva ubližujú najmä voľne žijúcim medveďom s prirodzeným správaním,“ skonštatoval Haring.

Štátni ochranári ubezpečujú verejnosť, že počas celého procesu odchytu nedošlo k vážnemu poškodeniu zdravia jedinca medveďa hnedého. Potvrdzujú to aj doteraz získané údaje a fotografie, na ktorých je medvedica zachytená spolu so svojimi mláďatami, ktoré sa k nej krátko po vypustení pripojili.