Odchádzajúci šéf NATO varuje USA a Európu pred izolacionizmom

Brusel 19. september (TASR) – Odchádzajúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojom štvrtkovom rozlúčkovom prejave varoval Spojené štáty a Európu pred „izolacionizmom“, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Počúvame hlasy na oboch stranách Atlantického oceánu, ktoré vyzývajú Ameriku a Európu, aby išli vlastnou cestou,“ povedal Stoltenberg, ktorý 1. októbra po desiatich rokoch skončí na čele Severoatlantickej aliancie. „Zamerať sa na krátkozraké štátne záujmy pred dlhodobou spoluprácou nám nebude na prospech. Izolacionizmus nikomu nezaistí bezpečie,“ zdôraznil.

Stoltenbergovo varovanie podľa AFP prichádza v čase, keď sa spojenci Washingtonu obávajú, že prípadné víťazstvo republikána Donalda Trumpa v novembrových amerických prezidentských voľbách by mohlo oslabiť záväzky tejto kľúčovej mocnosti vo vzťahu k NATO. Trump totiž v minulosti vyhlásil, že USA by mohli prestať chrániť členské štáty NATO, ktoré nevynakladajú dostatok finančných prostriedkov na obranu.

Stoltenberg má najvyšší post vo vojenskej aliancii odovzdať bývalému holandskému premiérovi Markovi Ruttemu. Počas Stoltenbergovho desaťročného pôsobenia sa výrazne zvýšili vojenské výdavky európskych členských štátov. Dialo sa tak pod tlakom Washingtonu aj v dôsledku vojny na Ukrajine. Podľa Stoltenberga to však vzhľadom na ruskú hrozbu nepostačuje a výdavky bude treba ďalej navyšovať.

Dvadsaťtri z 32 členských štátov NATO by malo tento rok dosiahnuť cieľ stanovený alianciou v roku 2014, ktorý zodpovedá výdavkom na obranu vo výške dvoch percent HDP.

„Dobrá správa je, že sme splnili sľub, ktorý sme dali pred desiatimi rokmi,“ povedal Stoltenberg. „Zlá správa je, že už to nestačí na to, aby sme boli v bezpečí,“ dodal.

Stoltenberg taktiež trvá na tom, že spojenci z NATO musia zabezpečiť, aby Kyjev mohol v prípadných rokovaniach s Ruskom vyjednávať „z pozície sily“. „Akákoľvek budúca mierová dohoda sa musí opierať o silnú a trvalú vojenskú podporu. Nielen o kusy papiera,“ vyhlásil odchádzajúci šéf NATO.

Bývalý nórsky premiér taktiež pripustil, že štáty NATO „mohli urobiť viac“, aby odstrašili útok Ruska na Ukrajinu, a to jej skorším vyzbrojením.

NATO prerušilo vzťahy s Ruskom po jeho invázii na Ukrajinu v roku 2022. Podľa Stoltenberga sa aliancia v istom okamihu bude musieť vrátiť k dialógu s Moskvou o otázkach, ako je kontrola zbraní – avšak vyjadrenia NATO sa musia opierať o silu. „Musíme hovoriť s našimi susedmi, nech je to akokoľvek náročné. Avšak dialóg funguje iba vtedy, keď sa opiera o silnú obranu,“ povedal Stoltenberg.

Stoltenberg takisto varoval, že s Ruskom alebo Čínou sa nesmie obchodovať na úkor bezpečnosti. „Sloboda je väčšia hodnota ako voľný obchod,“ vyhlásil.

Jednou z najťažších kapitol za Stoltenbergovho pôsobenia bolo stiahnutie koalície pod vedením USA z Afganistanu, ktoré umožnilo Talibanu uchopiť moc. „Vojenská sila má svoje limity,“ vyhlásil odchádzajúci šéf NATO. „Musíme byť úprimní v tom, čo dokážeme a čo nedokážeme dosiahnuť,“ dodal.

„Počas môjho pôsobenia vo funkcii generálneho tajomníka bol význam NATO spochybňovaný. Alianciu popisovali ako rozdelenú, zastaranú, v kóme,“ povedal Stoltenberg. „NATO je však v skutočnosti silné, jednotné a dôležitejšie ako kedykoľvek predtým,“ dodal.