„Po?úvame hlasy na oboch stranách Atlantického oceánu, ktoré vyzývajú Ameriku a Európu, aby išli vlastnou cestou,“ povedal Stoltenberg, ktorý 1. októbra po desiatich rokoch skon?í na ?ele Severoatlantickej aliancie. „Zamera? sa na krátkozraké štátne záujmy pred dlhodobou spoluprácou nám nebude na prospech. Izolacionizmus nikomu nezaistí bezpe?ie,“ zdôraznil.
Stoltenbergovo varovanie pod?a AFP prichádza v ?ase, ke? sa spojenci Washingtonu obávajú, že prípadné ví?azstvo republikána Donalda Trumpa v novembrových amerických prezidentských vo?bách by mohlo oslabi? záväzky tejto k?ú?ovej mocnosti vo vz?ahu k NATO. Trump totiž v minulosti vyhlásil, že USA by mohli presta? chráni? ?lenské štáty NATO, ktoré nevynakladajú dostatok finan?ných prostriedkov na obranu.
Stoltenberg má najvyšší post vo vojenskej aliancii odovzda? bývalému holandskému premiérovi Markovi Ruttemu. Po?as Stoltenbergovho desa?ro?ného pôsobenia sa výrazne zvýšili vojenské výdavky európskych ?lenských štátov. Dialo sa tak pod tlakom Washingtonu aj v dôsledku vojny na Ukrajine. Pod?a Stoltenberga to však vzh?adom na ruskú hrozbu neposta?uje a výdavky bude treba ?alej navyšova?.
Dvadsa?tri z 32 ?lenských štátov NATO by malo tento rok dosiahnu? cie? stanovený alianciou v roku 2014, ktorý zodpovedá výdavkom na obranu vo výške dvoch percent HDP.
„Dobrá správa je, že sme splnili s?ub, ktorý sme dali pred desiatimi rokmi,“ povedal Stoltenberg. „Zlá správa je, že už to nesta?í na to, aby sme boli v bezpe?í,“ dodal.
Stoltenberg taktiež trvá na tom, že spojenci z NATO musia zabezpe?i?, aby Kyjev mohol v prípadných rokovaniach s Ruskom vyjednáva? „z pozície sily“. „Akáko?vek budúca mierová dohoda sa musí opiera? o silnú a trvalú vojenskú podporu. Nielen o kusy papiera,“ vyhlásil odchádzajúci šéf NATO.
Bývalý nórsky premiér taktiež pripustil, že štáty NATO „mohli urobi? viac“, aby odstrašili útok Ruska na Ukrajinu, a to jej skorším vyzbrojením.
NATO prerušilo vz?ahy s Ruskom po jeho invázii na Ukrajinu v roku 2022. Pod?a Stoltenberga sa aliancia v istom okamihu bude musie? vráti? k dialógu s Moskvou o otázkach, ako je kontrola zbraní – avšak vyjadrenia NATO sa musia opiera? o silu. „Musíme hovori? s našimi susedmi, nech je to akoko?vek náro?né. Avšak dialóg funguje iba vtedy, ke? sa opiera o silnú obranu,“ povedal Stoltenberg.
Stoltenberg takisto varoval, že s Ruskom alebo ?ínou sa nesmie obchodova? na úkor bezpe?nosti. „Sloboda je vä?šia hodnota ako vo?ný obchod,“ vyhlásil.
Jednou z naj?ažších kapitol za Stoltenbergovho pôsobenia bolo stiahnutie koalície pod vedením USA z Afganistanu, ktoré umožnilo Talibanu uchopi? moc. „Vojenská sila má svoje limity,“ vyhlásil odchádzajúci šéf NATO. „Musíme by? úprimní v tom, ?o dokážeme a ?o nedokážeme dosiahnu?,“ dodal.
„Po?as môjho pôsobenia vo funkcii generálneho tajomníka bol význam NATO spochyb?ovaný. Alianciu popisovali ako rozdelenú, zastaranú, v kóme,“ povedal Stoltenberg. „NATO je však v skuto?nosti silné, jednotné a dôležitejšie ako kedyko?vek predtým,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
