Bystrá 25. októbra (TASR) – Rozvoj obnovite?ných zdrojov energie (OZE) je trend, ktorý predpokladá aj Integrovaný národný energetický a klimatický plán (INECP). Podiel obnovite?ných zdrojov na celkovej spotrebe energie by sa mal do roku 2030 pod?a nového návrhu zvýši? na 25 %. Na Slovensku je však ve?ké množstvo OZE, ktorým sa v rokoch 2025 – 2028 kon?ia dotácie na prevádzku, a hrozí, že o tieto zdroje energie prídeme. Odborníci na konferencii Energofórum organizovanej spolo?nos?ou Sféra však nemali na prípadné pokra?ovanie tejto štátnej podpory rovnaký názor.

Slovensko má schválenú schému štátnej pomoci do roku 2025. Martina Olejníková zo spolo?nosti Veolia Energia Slovensko pripomenula, že prevádzková pomoc pre nové alebo obnovené zdroje už po tomto termíne nebude možná. To sa týka nielen kombinovanej výroby energie a tepla z plynových zdrojov, ale aj OZE spa?ujúcich napríklad biomasu a tie pod?a Olejníkovej prevádzkovú podporu potrebujú. „Musíme si asi poveda?, že kam teda smerujeme a akým spôsobom tie ciele naplníme. Pretože by bolo škoda tie zdroje, ktoré tu máme, aby sme ich museli vypnú?,“ uviedla.

V budúcnosti sa bez OZE spa?ujúcich biomasu alebo bioplyn pod?a Karola Kósu zo Slovenskej elektriza?nej prenosovej sústavy (SEPS) pravdepodobne nezaobídeme, no k možnému dotovaniu ich prevádzky je rezervovanejší. „Je to o tom, ?o chceme dosiahnu?,“ zdôraznil. Cena elektriny klesá, no naopak, výrobné náklady na niektorých zdrojoch energie rastú. Práve cena by pod?a Kósu mala niektoré zdroje vyselektova?, pretože pokia? by sa dlhodobo podporovali, nedosiahneme výraznejšie zníženie cien energie. Dotovanie niektorých nových technológií po ur?itý ?as však pod?a neho dáva zmysel.

Martin Pitorák z Ministerstva hospodárstva (MH) SR skonštatoval, že sa ešte musia uskuto?ni? diskusie, ktoré ukážu, aký spôsob udržania týchto zdrojov v energetickom mixe je najvýhodnejší. Dodal, že sa ako mimoriadne efektívna ukázala investi?ná podpora nových zdrojov z plánu obnovy. Pri posúdení, ?o urobi? so starými zdrojmi, bude pod?a Pitoráka potrebné zoh?adni?, aké máme skúsenosti z financovania nových zdrojov.

Jedným z príkladov nákladovo drahých zdrojov sú bioplynové stanice vyrábajúce elektrinu. Jej cena je v sú?asnosti na úrovni mierne pod 100 eurami za MWh, no približne v tejto výške majú bioplynové stanice materiálové náklady. S opravami, mzdami a odpismi sú náklady na výrobu jedného megawattu okolo 140 eur. V tomto prípade sú bioplynky bez prevádzkovej dotácie alebo bez predaja tepla stratové. Riešením by mohla by? transformácia na biometánové stanice, ktoré môžu získa? dodato?ný príjem z predaja certifikátov, no aj tu je aktuálne trh pomerne rozkolísaný.