„Mnohé fabriky strácajú zákazky alebo nevedia konkurova? v sú?asnej situácii aj s nejakými cenami energií, obchodnej vojny a podobne a sú nútení prepúš?a? zamestnancov. ?iže v tomto sa nám tá situácia vo?i minulosti mení a o?akávame, že miera nezamestnanosti môže rás? aj v budúcom roku. V tomto roku možno zhruba o nejaký jeden percentuálny bod,“ povedal Lehuta.
Priblížil, že najnižšia nezamestnanos? je v sú?asnosti v Tren?íne, Nitre, Galante ?i Pieš?anoch na úrovni od 2,1 % do 2,3 %. Naopak, najvyššia je v Kežmarku, Rimavskej Sobote alebo vo Vranove nad Top?ou, a to od 7,9 % do 9,9 %. Ubúdajú pod?a neho najmä inzerované pozície na nové pracovné miesta, ?o oslabuje vyjednávaciu pozíciu zamestnancov vo?i zamestnávate?om.
Slovensko potrebuje láka? talenty, ktoré prinášajú výrobu s vyššou pridanou hodnotou. Problémom je však aj nízka mobilita medzi zamestnancami, ktorú brzdí aj vysoký podiel vlastníctva nehnute?ností. Trh práce mení aj automatizácia, avšak pod?a odborníkov neni?í pracovné miesta ako také. Rastú sektory služieb, dôležitos? sociálnych zru?ností, analytického myslenia, kreativity ?i schopnosti spolupráce s digitálnymi nástrojmi. Hronec doplnil, že v budúcnosti bude nevyhnutnos?ou celoživotné vzdelávanie, pretože takmer 40 % dnešných kvalifikácií môže by? do roku 2030 zastaraných a 59 % zase bude potrebova? vylepšenie.
Na pracovné miesta vplýva aj umelá inteligencia, ktorá ukazuje, že sú potrebné investície do ?udského kapitálu, teda rekvalifikácie. „Umelá inteligencia bude výrazne meni? pracovný trh a tie pozície, ktoré tu máme. Zatia? to vyzerá tak, že umelá inteligencia znižuje vo?né pracovné miesta najmä pre absolventov škôl a mladších ?udí, ktorí nastupujú na trh práce a zvy?ajne robia jednoduchšie ?innosti, ?i už napríklad v ú?tovníctve alebo v právnických službách, marketingu a podobne. Zrejme bude menej týchto pracovných miest, ale naopak, otvárajú sa možnosti práve s umelou inteligenciou, ako sa posúva? aj v tých firemných rebrí?koch, ale aj v kvalifika?ných rebrí?koch vyššie, a využíva? ju tak, aby zamestnanci zvýšili svoju produktivitu,“ uzavrel Lehuta.
Odborníci predpokladajú, že dekarbonizácia postupne pochová odvetvia s emisiami skleníkových plynov. Ohrozená bude metalurgia, výroba cementu alebo ?as? chemického priemyslu. Na druhej strane, pomôc? môže stavebníctvu, obnovite?nej energetike a investíciám v priemysle.
Zdroj feed teraz.sk
