Portál WikiLeaks zverejnil v noci z 25. na 26. júla 2010 vyše 92.000 amerických vojenských záznamov o šiestich rokoch vojny v Afganistane, od januára 2004 do decembra 2009. Dokumenty podrobne opisovali jednotlivé incidenty vrátane pa?by na nepriate?ské jednotky, prenasledovanie i likvidáciu vodcov Talibanu bez súdneho procesu ?i zabíjanie civilistov. Súbory poskytli americkým novinám The New York Times, britskému denníku The Guardian a nemeckému týždenníku Der Spiegel.
Biely dom únik správ tvrdo kritizoval, pretože pod?a neho zverejnenie dokumentov ohrozilo bezpe?nos? informátorov a ú?astníkov operácií. Sú?asne žiadal, aby na webovej stránke WikiLeaks neboli zverejnené ?alšie tajné dokumenty. Avšak už o tri mesiace neskôr, koncom októbra 2010, zverejnil portál ?alších približne 400.000 tajných amerických dokumentov o vojne v Iraku a v novembri 2010 nasledovalo viac ako 250.000 diplomatických depeší z amerických ve?vyslanectiev po celom svete.
Krátko po zverejnení tajných dokumentov sa za?alo stíhanie Assangea. V novembri 2010 vydalo Švédsko na zakladate?a WikiLeaks medzinárodný zatyka? v súvislosti s údajným znásilnením a sexuálnym ob?ažovaním, ku ktorému malo dôjs? v auguste toho istého roku. O devä? rokov neskôr – 19. novembra 2019 – švédska prokuratúra vyhlásila, že zastavila vyšetrovanie, pretože neexistovalo dostato?né množstvo dôkazov.
Takmer sedem rokov – od júna 2012 až do apríla 2019 – strávil Julian Assange na ekvádorskom ve?vyslanectve v Londýne, pretože sa obával, že po vydaní do Švédska by ho mohli následne vyda? do USA. Po vyhostení z ekvádorského ve?vyslanectva polícia Assangea 11. apríla 2019 zadržala pre porušenie podmienok kaucie v súvislosti s údajným znásilnením vo Švédsku a na základe žiadosti o vydanie do USA.
Washington dlhodobo žiadal o vydanie Assangea za údajné sprisahanie po tom, ako zverejnil státisíce uniknutých dokumentov o vojnách v Afganistane a Iraku. Žiados? odôvodnil zákonom o špionáži z roku 1917, pri?om zakladate?ovi WikiLeaks hrozil v USA trest 175 rokov za mrežami.
Ve?ké mediálne organizácie, obhajcova slobody tla?e ?i napríklad aj austrálsky parlament odsudzovali stíhanie Assangea na základe amerického zákona o špionáži z roku 1917, ktorý nebol predtým v súvislosti so zverejnením tajných informácií nikdy použitý.
Zlomový bod v celej takmer 14 rokov trvajúcej kauze priniesol 26. jún 2024, ke? Assange uzatvoril dohodu s americkými úradmi o priznaní viny, ktorá mu otvorila cestu na slobodu. Pred federálnym súdom na Saipane, tichomorskom ostrove patriacom americkému pridruženému štátu Severné Mariány, v rámci dohody priznal vinu v súvislosti s porušením amerického zákona o špionáži s cie?om nezákonne získa? a distribuova? tajné dokumenty. Americký súd mu za tento skutok uložil trest od?atia slobody v trvaní 62 mesiacov. V londýnskom prísne stráženom väzení Belmarsh s maximálnym stup?om ochrany strávil 1901 dní.
D?žka uloženého trestu zodpovedala ?asu, ktorý strávil za mrežami v Spojenom krá?ovstve. Ke?že tento ?as sa po?ítal ako už odpykaný, zakladate? servera WikiLeaks neputoval zo súdu do väzenia, ale po vyslovení rozsudku sa mohol vráti? domov do Austrálie. Charterové lietadlo s 52-ro?ným Assangeom pristálo v stredu ve?er miestneho ?asu 26. júna 2024 na letisku v hlavnom meste Canberra.
Zdroj feed teraz.sk
