Prieskum sa odohral v meste Wilmington v americkom štáte Delaware. O post šiesteho prezidenta USA sa uchádzali hrdina z americkej vojny za nezávislos? Andrew Jackson a dlhoro?ný diplomat a politik John Quincy Adams.
Prieskumu sa zú?astnilo 504 voli?ov, ?o v tom ?ase znamenalo výhradne mužov, vä?šinou bielych a vä?šinou vlastníkov nehnute?ností. Jackson v prieskume jasne dominoval, získal 335 hlasov proti 169 hlasom v prospech Adamsa. Táto jednozna?ná podpora sa však úplne nepretavila do výsledku samotných volieb. Jackson síce vo vo?bách získal tesnú nadpolovi?nú vä?šinu odovzdaných hlasov, no Snemov?a reprezentantov Spojených štátov za prezidenta napriek tomu zvolila Adamsa.
Napriek tomu, že sa Andrew Jackson nestal šiestym americkým prezidentom (stal sa až siedmym), zví?azil v po?te hlasov odovzdaných v štáte Delaware aj v celonárodne odovzdanom po?te hlasov. Prieskum verejnej mienky bol teda úspešný a prieskumy si postupne získavali popularitu. Na?alej si však zachovávali lokálny charakter a mapovali názory zvy?ajne v rámci jedného mesta alebo oblasti.
Prístup ku konaniu prieskumov bol v tomto období rôzny. Noviny niekedy samé zbierali údaje, inokedy iba informovali o ich výsledkoch. Toto bol zrejme prípad aj novín Harrisburg Pennsylvanian, ktoré informáciu vydali, údaje do prieskumu pravdepodobne zozbierali noviny Raleigh Star a Wilmington American Watchman.
Novinové redakcie na prieskumy ?asto využívali kupóny alebo formuláre vytla?ené priamo v novinách a vyzývali ?itate?ov, aby ich posielali vyplnené spä?. Prieskumná vzorka preto nemusela by? reprezentatívna a presnos? prieskumov výrazne kolísala.
V 19. storo?í sa však vyskytli aj prvé pokusy o zvýšenie vedeckej úrovne dotazníkov. Denník The Columbus Dispatch za?al prieskumy vykonáva? prostredníctvom špeciálne školených pracovníkov, ktorí odpovede zbierali priamo v teréne. Ú?astníkov sa snažili vybera? tak, aby boli rovnomerne zastúpení ?udia rôzneho veku a zamestnania. Názory vodcov komunít alebo ?lenov smotánky boli napriek tomu ?astokrát ozna?ované za presnejšiu reprezentáciu názorov verejnosti.
Prieskumy verejnej mienky si v americkej spolo?nosti získali pevné miesto, v ostatných krajinách sa však presadili až v 20. storo?í. Jedným z dôvodov mohol by? nástup demokracie v jednotlivých krajinách a potreba lídrov pozna? názory verejnosti. Autokratickí vládcovia takúto potrebu nemali.
Vä?šina moderných prieskumov vychádza z metódy vyvinutej a zdokona?ovanej americkou spolo?nos?ou Gallup, ktorú založil George Gallup. Jej základom je výber náhodnej a štatisticky priemernej skupiny respondentov.
Prvý Gallupov prieskum sa konal v roku 1932 a úspešne predpovedal výsledky volieb do miestneho zastupite?stva v americkom štáte Iowa.
Gallup neskôr v prieskume preferencií v prezidentských vo?bách porazil rešpektovanejší prieskum týždenníka Literary Digest s viac než dvomi miliónmi ú?astníkov. Prieskum Digestu predpovedal výrazné ví?azstvo Alfa Landona, protikandidáta F. D. Roosevelta, no mýlil sa – prezidentské vo?by s výrazným náskokom vyhral Roosevelt. Spolo?nos? Gallup Inc. existuje dodnes a v USA pravidelne vykonáva prieskumy verejnej mienky.
Ani Gallup však nemá vždy pravdu. V roku 1948 prieskum spolo?nosti predpovedal, že Thomas Dewey v prezidentských vo?bách porazí Harry. S. Trumana. Truman napriek tomu vo?by vyhral.
Prieskumy verejnej mienky môžu by? užito?ným nástrojom, no aj v sú?asnosti platí, že je potrebné bra? ich s rezervou.
Zdroj feed teraz.sk
