Od vypuknutia Pražského povstania uplynie 80 rokov

Praha/Bratislava 5. mája (TASR) – Dva dni pred podpísaním kapitulácie nacistického Nemecka vo francúzskom Remeši (podpis kapitulácie sa zopakoval o deň neskôr v Berlíne, pretože kapituláciu v Remeši sovietsky vodca Stalin považoval za neplatnú) sa začalo v Prahe povstanie. Od vypuknutia Pražského povstania, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie akcie českého obyvateľstva proti nemeckým okupantom, uplynie v pondelok 5. mája 80 rokov.

Prvé otvorené protinacistické vystúpenia v Protektoráte Čechy a Morava sa odohrali už koncom apríla v mestách Přerov a Nymburk a na miestach pôsobenia partizánskych skupín ako napríklad na Vysočine a v Podkrkonoší. Väčšinu z nich nacisti brutálne potlačili.

Pražské povstanie vypuklo v sobotu 5. mája 1945 o šiestej hodine ráno, keď sa hlásateľ Českého rozhlasu Zdeněk Mančal prihovoril poslucháčom legendárnou vetou: „Je práve sechs hodín.“ To bol signál, ktorý spustil v Prahe ozbrojenú vzburu proti okupantom. Boje sa začali práve zápasom o budovu rozhlasu. Nacisti sa snažili rozhlas obsadiť, ale jeho pracovníkom prišli na pomoc ďalší povstalci a napriek značnej presile nacistov budovu a české vysielanie ubránili.

V prvý deň povstania vydala Česká národná rada (ČNR) vyhlásenie. Oznamovala v ňom, že zanikol nacistickým Nemeckom vnútený Protektorát Čechy a Morava a že vládu preberá tento nový vrcholný orgán domáceho odboja.

V noci na 6. mája vyrástlo v meste okolo 1600 barikád, na ktorých bolo viac ako 30.000 povstalcov. Praha sa postupne premenila na typickú mestskú vojnovú zónu s neexistujúcou frontovou líniou, kde sa bojovalo o každú ulicu, o každý dom. Rozhlas súčasne opakovane vysielal výzvy žiadajúce o pomoc.

V prvých dňoch povstalcom výrazne pomohli protisovietske jednotky Ruskej oslobodeneckej armády (ROA) generála Vlasova. Pod jeho velením počas druhej svetovej vojny vznikli vojenské jednotky najmä zo sovietskych zajatcov a po boku nacistov bojoval proti Stalinovi a Červenej armáde. ČNR sa už 7. mája poďakovala vlasovcom za pomoc, ale pre obavy z postoja Sovietskeho zväzu ich odmietla uznať za spojencov. Ich straty predstavovali asi 900 osôb. V noci zo 7. na 8. mája väčšina z nich Prahu opustila a smerovali na juhozápad, aby sa dostali do americkej zóny. Komunistická propaganda o pomoci vlasovcov Pražskému povstaniu z ideologických príčin po vojne mlčala.

Velenie Červenej armády začalo pražskú operáciu jeden deň po vypuknutí povstania, 6. mája, čiže štyri dni po víťaznej bitke o Berlín. Boje medzi príslušníkmi SS a povstalcami pokračovali do 9. mája, keď do Prahy vstúpili sovietski vojaci. Počas päť dní trvajúceho Pražského povstania padlo takmer 3000 Čechov, viac ako 690 vojakov Červenej armády a takmer tisíc nacistov.

Prahe plánoval prísť na pomoc aj americký generál Patton, jednotky ktorého oslobodili 6. mája Plzeň. Podľa vlastných slov chcel podávať hlásenie z „telefónnej búdky na Václavskom námestí“. Rozkaz postupovať ďalej na Prahu po oslobodení Plzne však nedostal z politických dôvodov. Sovietsky vodca Stalin totiž nástojil na tom, aby Prahu oslobodila Červená armáda. Generál Patton sa s tým nikdy nezmieril.