Prvé otvorené protinacistické vystúpenia v Protektoráte ?echy a Morava sa odohrali už koncom apríla v mestách P?erov a Nymburk a na miestach pôsobenia partizánskych skupín ako napríklad na Vyso?ine a v Podkrkonoší. Vä?šinu z nich nacisti brutálne potla?ili.
Pražské povstanie vypuklo v sobotu 5. mája 1945 o šiestej hodine ráno, ke? sa hlásate? ?eského rozhlasu Zden?k Man?al prihovoril posluchá?om legendárnou vetou: „Je práve sechs hodín.“ To bol signál, ktorý spustil v Prahe ozbrojenú vzburu proti okupantom. Boje sa za?ali práve zápasom o budovu rozhlasu. Nacisti sa snažili rozhlas obsadi?, ale jeho pracovníkom prišli na pomoc ?alší povstalci a napriek zna?nej presile nacistov budovu a ?eské vysielanie ubránili.
V prvý de? povstania vydala ?eská národná rada (?NR) vyhlásenie. Oznamovala v ?om, že zanikol nacistickým Nemeckom vnútený Protektorát ?echy a Morava a že vládu preberá tento nový vrcholný orgán domáceho odboja.
V noci na 6. mája vyrástlo v meste okolo 1600 barikád, na ktorých bolo viac ako 30.000 povstalcov. Praha sa postupne premenila na typickú mestskú vojnovú zónu s neexistujúcou frontovou líniou, kde sa bojovalo o každú ulicu, o každý dom. Rozhlas sú?asne opakovane vysielal výzvy žiadajúce o pomoc.
V prvých d?och povstalcom výrazne pomohli protisovietske jednotky Ruskej oslobodeneckej armády (ROA) generála Vlasova. Pod jeho velením po?as druhej svetovej vojny vznikli vojenské jednotky najmä zo sovietskych zajatcov a po boku nacistov bojoval proti Stalinovi a ?ervenej armáde. ?NR sa už 7. mája po?akovala vlasovcom za pomoc, ale pre obavy z postoja Sovietskeho zväzu ich odmietla uzna? za spojencov. Ich straty predstavovali asi 900 osôb. V noci zo 7. na 8. mája vä?šina z nich Prahu opustila a smerovali na juhozápad, aby sa dostali do americkej zóny. Komunistická propaganda o pomoci vlasovcov Pražskému povstaniu z ideologických prí?in po vojne ml?ala.
Velenie ?ervenej armády za?alo pražskú operáciu jeden de? po vypuknutí povstania, 6. mája, ?iže štyri dni po ví?aznej bitke o Berlín. Boje medzi príslušníkmi SS a povstalcami pokra?ovali do 9. mája, ke? do Prahy vstúpili sovietski vojaci. Po?as pä? dní trvajúceho Pražského povstania padlo takmer 3000 ?echov, viac ako 690 vojakov ?ervenej armády a takmer tisíc nacistov.
Prahe plánoval prís? na pomoc aj americký generál Patton, jednotky ktorého oslobodili 6. mája Plze?. Pod?a vlastných slov chcel podáva? hlásenie z „telefónnej búdky na Václavskom námestí“. Rozkaz postupova? ?alej na Prahu po oslobodení Plzne však nedostal z politických dôvodov. Sovietsky vodca Stalin totiž nástojil na tom, aby Prahu oslobodila ?ervená armáda. Generál Patton sa s tým nikdy nezmieril.
Zdroj feed teraz.sk
