Výbuch nastal vo štvrtom bloku elektrárne, ktorá sa nachádza ne?aleko hraníc s Bieloruskom a 120 kilometrov od hlavného mesta Ukrajiny — Kyjeva. Elektráre? patrila v tom ?ase medzi najvä?šie na svete, pri?om slúžila ako sú?as? strategického vojenského programu pre sovietsku armádu.
Výstavba ?ernoby?skej atómovej elektrárne V. I. Lenina sa za?ala v roku 1970 približne 20 kilometrov od mesta ?ernoby? a 16 kilometrov od ukrajinsko-bieloruských hraníc. Prvý reaktor uviedli do prevádzky 27. septembra 1977 a posledný, štvrtý dokon?ili v roku 1983. Sú?asne so stavbou elektrárne vyrástlo pre jej pracovníkov a ich rodiny mesto Pripia?.
K tragédii došlo v sobotu 26. apríla 1986 krátko po polnoci, o 1.23 h miestneho ?asu. Odohrala sa necelých 60 sekúnd po spustení zá?ažovej skúšky. Pri havárii sa uvo?nilo žiarenie asi 50 miliónov curie, ?o sa rovná 30- až 40-násobku rádioaktivity bomby zvrhnutej na Hirošimu v roku 1945. V dôsledku havárie bolo na území bývalého Sovietskeho zväzu rádioaktívne zamorených približne 150.000 štvorcových kilometrov.
Bezprostredne po katastrofe zahynulo 31 pracovníkov elektrárne a hasi?ov, vä?šinou na akútnu chorobu z ožiarenia. Tisíce ?alších ?udí však pod?ahli neskôr chorobám súvisiacim s radiáciou.
Haváriu spôsobila celá séria zlyhaní viacerých faktorov od zlého návrhu reaktora, cez zatajovanie mnohých informácií o chybách a technických rysoch reaktorov až po chyby operátorov, ktorí porušili procedúry potrebné na zaistenie bezpe?ného chodu elektrárne.
Rozsah tragédie však ešte viac zhoršila nekompetentnos? miestneho vedenia a nedostatok príslušného vybavenia. Napríklad krátko po havárii za?ali hasi?i hasi? ohe?, mysliac si, že horí strecha 4. bloku elektrárne. Nikto im nepovedal, že sutiny a dym sú nebezpe?ne rádioaktívne. Rádioaktívna tavenina mala ale teplotu okolo 2000 stup?ov Celzia, takže voda sa pri styku s ?ou rozkladala na vodík a kyslík, ktoré vzápätí explodovali.
S evakuáciou obyvate?ov z oblasti ?ernoby?a sa za?alo 36 hodín po havárii. V máji 1986 premiestnili všetkých, ktorí žili v okruhu 30 kilometrov okolo elektrárne, ?o sa dotklo vyše 110.000 ?udí, vrátane evakuácie takmer 50-tisícového mesta Pripia?.
Na za?iatku bol ale výbuch v atómovej elektrárni, ktorý vyniesol rádioaktívne látky až do výšky 1,5 kilometra, utajovanou katastrofou. Po?iato?né dôkazy, že sa stala ve?ká jadrová havária, nepriniesli sovietske zdroje, ale pochádzali zo Švédska.
Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom sa nieko?kokrát dostali aj nad územie ?eskoslovenska. Obyvatelia Slovenska boli vystavení vplyvu rádioaktívnych látok v dvoch vlnách — prvé dni i týždne po havárii a po?as zimy 1986/1987.
Vyšetrovanie katastrofy v ?ernobyli oficiálne uzavreli s tým, že pracovníci elektrárne nedodržali potrebné bezpe?nostné predpisy, pri?om riadite?a a hlavného inžiniera odsúdili na desa? rokov od?atia slobody.
Únik rádioaktívnych prvkov sa zastavil v novembri 1986, ke? sa poškodený reaktor podarilo úplne prekry?. V októbri a novembri 1986 boli znovu uvedené do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri o rok neskôr aj tretí blok.
Na druhom bloku došlo v roku 1991 k požiaru, po ktorom ho odstavili. Koncom roka 1996 podpísala Ukrajina so štátmi G7 memorandum, na základe ktorého bola zastavená aj prevádzka prvého bloku. Od decembra 1996 fungoval v ?ernobyle len tretí reaktor. Po havárii v marci 1999 znížili jeho výkon na 50 percent. Ukrajina definitívne ukon?ila prevádzku rizikovej jadrovej elektrárne 15. decembra 2000.
Zdroj feed teraz.sk
