Vezuv je jediná aktívna sopka na európskom kontinente. Tento stratovulkán vznikol v kaldere sopky Somma, ktorej kráter sa zrútil pri erupcii pred približne 17.000 rokmi. Vezuv leží ne?aleko pobrežia Neapolského zálivu približne devä? kilometrov od Neapola, tretieho naj?udnatejšieho mesta Talianska. Jeho vrchol v sú?asnosti dosahuje nadmorskú výšku okolo 1280 metrov nad morom, presná hodnota kolíše v závislosti od erupcií. V minulosti však jeho nadmorská výška dosahovala až 2000 metrov.
Erupcia Vezuvu sa za?ala 24. augusta v roku 79 n. l. a mesto Pompeje pochoval sope?ný výbuch pod nieko?kometrovou vrstvou pemzy, popola, škvary a prachu.
Dnes sú Pompeje známe najmä pre svoju zachovalú rímsku architektúru. Vzniklo rozšírením staršieho osídlenia na mieste obývanom už od roku 740 p. n. l. Pôvodnú osadu založili Gréci, jej najdôležitejšou budovou bol dórsky chrám. Grécki a fénickí námorníci využívali osadu ako bezpe?ný prístav. Vládu nad mestom v 5. storo?í p. n. l. prebrali Samniti, italický kme? hovoriaci oski?tinou obývajúcim juh strednej ?asti Talianska. V roku 90 p. n. l. mesto dobyl rímsky generál Sulla a v roku 80 p. n. l. ho vyhlásil za rímsku kolóniu. Usadilo sa v ?om mnoho rímskych legionárov, ktorým tu pridelili pôdu.
Vezuv po?as uplynulých 2500 rokov vybuchoval v rôznych intervaloch a s rôznou intenzitou. Erupcii v roku 79 n. l. predchádzalo nieko?ko storo?í pokoja.
Výbuch napriek tomu neprišiel s?ista-jasna a úplne neohlásene. Varovania pred blížiacou sa katastrofou prišli v roku 62 v podobe zemetrasení, ktoré poškodili budovy v Pompejách a Herkulaneu. Dnes vieme, že otrasy pôdy spôsobil pohyb magmay pod povrchom a jej hromadenie v lávovom kotli.
Starovekí obyvatelia Kampánie však predpokladali, že ide o prejav hnevu bohov. Menšie ?i vä?šie otrasy sa vyskytovali aj po?as nasledujúcich rokov. ?udia si na ne zvykli, preto ke? sa zem za?ala otriasa? štyri dni pred výbuchom v roku 79, neza?ali sa evakuova?, ale zostali na mieste.
Názory na presný za?iatok erupcie sa rôznia, vä?šina sa však zhoduje na tom, že sa za?ala okolo poludnia až jednej hodiny popoludní. Vezuv za?al chrli? plyny, prach, popol a pemzu, ?ahkú pórovitú sope?nú horninu, ktorá padala spä? na zem ako dáž?. Táto fáza trvala približne 18 hodín.
Po?as noci alebo skoro ráno 25. augusta roku 79 za?ala sopka chrli? pyroklastické prúdy – zmes lávy, sope?ného popola a plynov, schopná dosiahnu? teplotu až 1000 stup?ov Celzia a rýchlos? až 700 kilometrov za hodinu, hoci priemerne sa pohybuje rýchlos?ou okolo 100 kilometrov za hodinu.
Pyroklastické prúdy sú najnebezpe?nejšou zbra?ou vybuchujúcej sopky. Dokážu vážne poškodi? alebo úplne zrovna? so zemou budovy stojace v ich ceste, úplne zmeni? ráz krajiny a tvar pobrežia a vysokou teplotou alebo nedostatkom kyslíka zahubi? všetko živé, na ?o narazia. Sved?ia o tom aj nálezy ?udských ostatkov v Herkulaneu, ktorým chýbali kusy lebiek. Výskum ukázal, že intenzívne teplo spôsobilo náhle vyparenie telesných tekutín obyvate?ov, ?ím sa prudko zvýšil ich objem a tlak na lebku. Lebka tak explodovala a spôsobila prakticky okamžitú smr? ?loveka.
O?itým svedkom erupcie Vezuvu bol rímsky štátnik a spisovate? Plínius Mladší. Sledoval ju z mesta Misenum ležiacom v ?asti Neapolského zálivu nezasiahnutej erupciou a podrobne ju popísal v dvoch svojich listoch, ktoré sú pre vulkanológov zdrojom cenných informácií. Medzi obe?ami erupcie bol jeho strýko a adoptívny otec Plínius Starší, ktorý sa vydal na pomoc obyvate?om zasiahnutých miest. ?iasto?ne ho motivovala túžba sledova? erupciu zblízka, aby ju mohol skúma? a zaznamena? vo svojej prírodopisnej encyklopédii. Prí?inou jeho smrti mohlo by? udusenie jedovatými plynmi, pretože jeho telo bolo objavené bez vonkajších zranení.
Výbuch vytvoril oblak plynov a tefry (pyroklastických sedimentov všetkých typov a ve?kostí) vysoký až 33 kilometrov. Celkovo sa po?as neho uvo?nilo 100.000-násobne viac tepelnej energie ako pri výbuchoch jadrových bômb zhodených na Hirošimu a Nagasaki.
Herkulaneum a Pompeje pokryla vrstva sope?ného materiálu hrubá nieko?ko metrov a úplne ich vymazala z mapy. Herkulaneum bolo náhodne objavené v roku 1709 údajne pri kopaní studne. Vykopávky na mieste predpokladanej polohy Pompejí sa za?ali v roku 1748, neapolskému krá?ovi Karlovi VIII. slúžili ako zdroj starožitností. Miesto bolo oficiálne identifikované ako Pompeje až 20. augusta 1763.
Po?as druhej svetovej vojny boli Pompeje ?iasto?ne poškodené bombardovaním, archeologický výskum a vykopávky prebiehajú dodnes. Okrem množstva sôch a šperkov objavili archeológovia aj ve?mi dobre zachované mozaiky a fresky ?astokrát zobrazujúce erotické motívy.
Zdroj feed teraz.sk
