Príbuzní dostali posledný list od Kalesnikavovej pred vyše rokom – 15. februára 2023. Odvtedy bieloruské úrady jej rodine príbuzným o nej neposkytujú žiadne informácie. Známe je len to, že po vynesení rozsudku v septembri 2021 poslali Kalesnikavovú do ženskej väznice ?. 4 v meste Home? na juhovýchode Bieloruska, kde ju okamžite umiestnili do trestnej samotky (PKT).
Pod?a zákona maximálna doba pobytu v cele typu PKT je šes? mesiacov. Zdroj pre RFE/RL však uviedol, že Kalesnikavová bola po šistich mesiacoch v PKT na nieko?ko dní presunutá do klasickej väzenskej cely a následne opä? do PKT.
V trestnej cele v bieloruských väzniciach nemajú odsúdení k dispozícii matrac, vankúš, prikrývku, poste?nú bielize? ?i vrchný odev. Ako uviedla spolupracovní?ka stanice RFE/RL, ktorú nedávno prepustili zo ženskej väznice v Homeli, Kalesnikavová bola v PKT len v tri?ku, legínach a väzenskej uniforme. Musela spa? na holých doskách. „Z chladu a vlhkosti bolia k?by,“ zdôraznila.
Kalesnikavová patrí k lídrom bieloruskej opozície. Pred prezidentskými vo?bami konanými v auguste 2020 bola koordinátorkou predvolebného štábu Viktara Babaryku, ktorému však napokon úrady znemožnili kandidova?.
Kalesnikavová následne vo vo?bách podporila Sviatlanu Cichanovskú, ktorá v nich pod?a opozície porazila Alexandra Lukašenka, vyhláseného ústrednou volebnou komisiou za ví?aza. Západ však Lukašenka ako prezidenta Bieloruska neuznáva.
Krátko po vo?bách, 7. septembra 2020, Kalesnikavovú v Minsku uniesli maskovaní muži, ktorí ju vzali na hranice s Ukrajinou, kde jej prikázali prekro?i? hranice. Ona to však urobi? odmietla a namiesto toho roztrhala svoj pas. Následne ju previezli spä? do Minska a uväznili.
V roku 2021 ju súd v Minsku odsúdil na 11 rokov väzenia, ke? ju uznal za vinnú v troch bodoch obžaloby, vrátane sprisahania s cie?om získa? moc.
?udskoprávne organizácie považujú Kalesnikavovú za politickú väzenky?u, poprední svetoví politici žiadajú jej prepustenie na slobodu.
Zdroj feed teraz.sk
