Podľa oficiálnej verzie Moskva spustila operáciu z obáv, že v Azerbajdžane dôjde k štátnemu prevratu, ako aj vzhľadom na nevraživosť medzi Arménmi a Azerbajdžancami. Udalosti nasledovali po napätí v Náhornom Karabachu, kde sa arménska komunita snažila odtrhnúť od Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky a o prechod tohto územia pod správu Arménska. Pri protiarménskych nepokojoch v Baku bolo v prvých dňoch januára 1990 zabitých viacero Arménov. Kremeľ chcel súčasne touto vojenskou operáciou zabrániť rozpadu Sovietskeho zväzu. Mocenský zásah však len posilnil v Azerbajdžane hnutie za nezávislosť, ktorú táto zakaukazská republika vyhlásila koncom nasledujúceho roka.
Podľa vtedajšieho sovietskeho ministra obrany Dmitrija Jazova použitie sily v Baku malo zabrániť prevzatiu moci v Azerbajdžane zo strany nekomunistickej opozície. Po zásahu sovietskych vojsk sa však komunistická strana v Azerbajdžane úplne zdiskreditovala. Prvý a posledný sovietsky prezident Michail Gorbačov neskôr priznal, že rozhodnutie o tejto operácii bolo jednou z najväčších chýb v jeho politickej kariére. Historici sa zhodujú na tom, že práve 20. januára 1990 Moskva stratila Azerbajdžan.
V deň pohrebu obetí tejto tragédie, 22. januára, vyšli do ulíc Baku státisíce ľudí. Odvtedy je červený karafiát symbolom krvavých udalostí z 20. januára 1990. Tento deň sa stal v Azerbajdžane zároveň symbolom boja za slobodu a nezávislosť. Obete „Čierneho januára“ sú pochované v Aleji mučeníkov, kde je vybudovaný Pamätník večného ohňa.
Zdroje:
https://www.bbc.com/russian/features-51151021
https://www.commonspace.eu/azerbaijan-commemorates-black-january-20-january-1990-twenty-six-thousand-soviet-troops-entered
Zdroj feed teraz.sk
