Pod?a oficiálnej verzie Moskva spustila operáciu z obáv, že v Azerbajdžane dôjde k štátnemu prevratu, ako aj vzh?adom na nevraživos? medzi Arménmi a Azerbajdžancami. Udalosti nasledovali po napätí v Náhornom Karabachu, kde sa arménska komunita snažila odtrhnú? od Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky a o prechod tohto územia pod správu Arménska. Pri protiarménskych nepokojoch v Baku bolo v prvých d?och januára 1990 zabitých viacero Arménov. Kreme? chcel sú?asne touto vojenskou operáciou zabráni? rozpadu Sovietskeho zväzu. Mocenský zásah však len posilnil v Azerbajdžane hnutie za nezávislos?, ktorú táto zakaukazská republika vyhlásila koncom nasledujúceho roka.
Pod?a vtedajšieho sovietskeho ministra obrany Dmitrija Jazova použitie sily v Baku malo zabráni? prevzatiu moci v Azerbajdžane zo strany nekomunistickej opozície. Po zásahu sovietskych vojsk sa však komunistická strana v Azerbajdžane úplne zdiskreditovala. Prvý a posledný sovietsky prezident Michail Gorba?ov neskôr priznal, že rozhodnutie o tejto operácii bolo jednou z najvä?ších chýb v jeho politickej kariére. Historici sa zhodujú na tom, že práve 20. januára 1990 Moskva stratila Azerbajdžan.
V de? pohrebu obetí tejto tragédie, 22. januára, vyšli do ulíc Baku státisíce ?udí. Odvtedy je ?ervený karafiát symbolom krvavých udalostí z 20. januára 1990. Tento de? sa stal v Azerbajdžane zárove? symbolom boja za slobodu a nezávislos?. Obete „?ierneho januára“ sú pochované v Aleji mu?eníkov, kde je vybudovaný Pamätník ve?ného oh?a.
Zdroje:
https://www.bbc.com/russian/features-51151021
https://www.commonspace.eu/azerbaijan-commemorates-black-january-20-january-1990-twenty-six-thousand-soviet-troops-entered
Zdroj feed teraz.sk
