Ke? sa v roku 1949 nad kazašskou stepou objavil typický „atómový hríb“, znamenalo to dve veci: Sovietsky zväz po rokoch výskumu a špionáže získal funk?nú atómovú bombu a skon?il sa americký monopol na vlastníctvo atómových zbraní. Vedecký pokrok, ktorý umožnil ich vznik, sa však za?al rodi? o nieko?ko desiatok rokov skôr – na sklonku 19. storo?ia.
Jednou z hlavných ingrediencií potrebných na výrobu atómovej bomby sú rádioaktívne prvky. Rádioaktivitu v roku 1896 objavil francúzsky fyzik Henri Becquerel. V roku 1903 získal spolu s manželmi Curieovcami (Marie a Pierrom) za prínos vo výskume rádioaktivity Nobelovu cenu za fyziku.
Kým sa však mohol za?a? vývoj atómových bômb, bola potrebná práca množstva ?alších vedcov. K rozvoju tejto oblasti vedy prispeli napríklad fyzici Leó Szilárd, „otec atómovej a nukleárnej fyziky“, Ernest Rutherford, Enrico Fermi ?i Frédéric Joliot-Curie s manželkou Irene Joliot-Curie, dcérou Marie Curie-Sklodowskej.
Zlomovým momentom bol objav štiepenia jadra atómu. Otváral totiž možnos? jadrovej re?azovej reakcie, pri ktorej vzniká obrovské množstvo energie využite?né nielen mierovo v reaktore na výrobu elektrickej energie, ale aj vojensky vo forme bomby. Spojeneckí i nacistickí vedci si to ve?mi dobre uvedomovali, preto v auguste 1938 Albert Einstein listom upozornil vtedajšieho amerického prezidenta Franklina D. Rooswelta na možnos?, že nacisti tiež môžu pracova? na vlastnej atómovej bombe.
Prvý projekt na výrobu atómovej bomby pomenovaný The Tube Alloys však neza?ali Ameri?ania, ale Briti a Kana?ania v roku 1940. Približne 18 mesiacov si udržiavali náskok pred Ameri?anmi, v polovici roku 1942 sa však ukázalo, že vojnou skúšaná britská ekonomika si s takýmto náro?ným projektom neporadí. V septembri 1942 v USA vznikol Project Manhattan, ktorý projekt The Tube Alloys predbehol. Ameri?ania svoju snahu o vyvinutie atómovej bomby úspešne zav?šili zhodením bômb Little Boy a Fat Man na japonské mestá Nagasaki a Hirošima.
Americkí a britskí vedci pri vývoji atómových zbraní úzko spolupracovali, ruskí vedci však k výskumu prizvaní neboli. Vynahrádzal im to fakt, že do Sovietskeho zväzu prúdilo množstvo informácií od dobrovo?ných špiónov, ktorí neboli sovietskymi ob?anmi. Jedným z najcennejších bol teoretický fyzik Klaus Fuchs, ktorý do Spojeného krá?ovstva emigroval z Nemecka a podie?al sa nielen na britskom projekte vývoja atómovej bomby, ale aj na Projekte Manhattan. Fuchs svojim sovietskym kontaktom odovzdal podrobné nákresy a schémy atómového zariadenia Trinity použitého po?as prvého testu atómovej bomby na svete.
Sovieti vykonali test atómovej bomby v tajnosti, Ameri?ania ho však odhalili na základe meraní rádioaktívnych prvkov v atmosfére a americký prezident Harry S. Truman ho 23. septembra 1949 odhalil svetu. Vyhlásenie bolo zlomovým bodom v studenej vojne, ktorá sa práve za?ala.
Správa o úspešnom teste sovietskej atómovej bomby vyvolala na Západe prekvapenie. Ameri?ania o?akávali, že Sovietom sa ju podarí vyrobi? najskôr v roku 1953, Briti predpokladali dokonca rok 1954. Úspešné získanie atómovej bomby Sovietmi za?alo na Západe stup?ova? tlak na vyvinutie vodíkovej bomby.
Na území jadrovej strelnice s rozlohou 18.000 kilometrov štvorcových bolo v rokoch 1949 až 1989 vykonaných 456 jadrových testov. Sovietske úrady pri nich ignorovali ich ú?inok na obyvate?stvo a životné prostredie. Celkový rozsah vystavenia radiácii vyšiel najavo až po jej uzatvorení v roku 1991. Odhady kazašských odborníkov uvádzajú, že rádioaktívnemu spadu bolo vystavených približne 1,5 milióna ?udí.
Kazašskí, ruskí a americkí jadroví vedci po?as tajnej spolo?nej operácie v rokoch 1996 až 2012 zaistili plutónium v tuneloch ukrytých v pohoriach na území strelnice.
Strelnica sa od svojho uzavretia 29. augusta 1991 stala najlepšie preskúmanou jadrovou strelnicou na svete a ako jediná je celoro?ne prístupná verejnosti.
Zdroj feed teraz.sk
