Medzinárodná organizácia práce (ILO) vypracovala v súvislosti so Svetovým d?om sociálnej spravodlivosti Deklaráciu ILO o sociálnej spravodlivosti za nestrannú globalizáciu. Deklaráciu schválili delegáti na zasadnutí 10. júna 2008 v Ženeve.
Pod?a ILO Svetový de? sociálnej spravodlivosti pripomína potrebu budovania spravodlivejších spolo?ností. Tohtoro?ná téma Svetového d?a sociálnej spravodlivosti znie: „Koalícia za sociálnu spravodlivos?: preklenutie rozdielov, budovanie aliancií.“ Téma poukazuje na dôležitos? dialógu o krokoch potrebných na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti.
Pod?a Zuzany Kusej zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) sa v dejinách spolo?enskovedného myslenia sformovalo viacero teórií spolo?enskej spravodlivosti. Ich autori sa snažili nájs? podmienky zaru?ujúce stabilitu spolo?enského poriadku, ktorý by nebol v kontraste s rovnos?ou medzi ?u?mi.
Po?as druhej svetovej vojny sa uvažovanie o sociálnej spravodlivosti a jej súvislosti so spolo?enskou stabilitou a mierom zintenzívnelo. „Vyústilo do prijímania medzinárodných deklarácií a dohovorov žiadajúcich signatárske štáty, aby prijímali opatrenia, ktoré zabezpe?ia obyvate?om nielen spravodlivú mzdu za vykonanú prácu, ale aj všeobecnú zdravotnú starostlivos?, vzdelávanie, slušné bytové a ?alšie podmienky, ktoré by ?u?om umož?ovali nielen formálne, ale aj reálne ma? svoj život vo svojich rukách a slobodne sa rozhodova?,“ uviedla pre TASR Kusá.
Presved?enie, že sociálne práva sú nevyhnutné pre plnohodnotné nap??anie ?udských práv, sa však pod?a nej v posledných dekádach dostáva do úzadia. Jeden z dôvodov je aj to, že s neplnením medzinárodných dohovorov, v ktorých sa k ich uznávaniu zaväzujeme, nie sú spojené žiadne sank?né mechanizmy.
„Na politiku jednotlivých signatárskych štátov majú silný vplyv ekonomické ?ažkosti a pokles zdrojov na financovanie verejných programov, ale aj prevládnutie ideológií, ktoré vyzdvihujú princíp zásluhovosti a za nespravodlivé pokladajú prerozde?ovanie zdrojov v prospech vyrovnávania životných šanci slabších. Takéto ideológie ?asto otvorene ozna?ujú myšlienky sociálnej spravodlivosti za prežité, brániace ekonomickému rozmachu a poškodzujúce všetkých,“ skonštatovala Kusá.
Aj preto je kladenie dôrazu na sociálnu spravodlivos? v jednotlivých štátoch odlišné. „Kým v niektorých štátoch tieto princípy podporujú aj vzdelávacie inštitúcie a sociálna rovnos? je považovaná za silnú a verejne podporovanú myšlienku, v iných spolo?nostiach, vrátane slovenskej, princípom sociálnej spravodlivosti silno konkuruje idea, že prerozde?ovanie v prospech slabších je na ujmu a úkor úspešnejších, teda sociálne nespravodlivé,“ uviedla sociologi?ka.
Konsenzus ?i nejaká všeobecnejšia predstava o sociálnej spravodlivosti sa pod?a nej dá nájs? v?aka medzinárodným porovnávacím výskumom a zverej?ovaniu rebrí?kov, ktoré stimulujú verejnú mienku, motivujú politikov a udržiavajú ideu sociálnej spravodlivosti vo verejnom povedomí.
Napríklad Index sociálnej spravodlivosti, s ktorým pracuje Bertelsmannova nadácia, posudzuje sociálnu spravodlivos? spolo?nosti pod?a šiestich dimenzií: predchádzanie chudobe, spravodlivos? vo vzdelávaní, prístup na trh práce, sociálna súdržnos?, zdravie a medzigenera?ná spravodlivos?. Tieto oblasti posudzujú odborníci na príslušné verejné politiky. V roku 2019 sa Slovensko v rebrí?ku štyridsiatich štátov EÚ a OECD nachádzalo na 22. mieste. Prvé štyri miesta zaujali Island, Nórsko, Dánsko, Fínsko a piate bolo Švédsko.
Z jednotlivých oblastí Slovensko experti najlepšie hodnotili v oblasti predchádzania chudobe (11. miesto), pretože pod?a štatistík Eurostatu patrí Slovenská republika medzi štáty s najnižším podielom populácie v riziku príjmovej chudoby. Najhoršie sme sa umiestnili v oblasti spravodlivosti vo vzdelávaní (37. miesto) a v prístupe k trhu práce (36. miesto).
V rebrí?ku sociálnej spravodlivosti, ktorý vyvinuli odborníci z Pennsylvánskej univerzity sa pod?a Kusej dáta zbierajú zis?ovaním sociálneho zmýš?ania obyvate?stva a jeho názorov na kvalitu života v krajine. Do posudzovania je zapojených 87 štátov.
Kvalita života tu bola charakterizovaná dobrým fungovaním pracovného trhu, ekonomickou stabilitou, cenovou dostupnos?ou, ústretovos?ou spolo?nosti k rodine, príjmovou rovnos?ou, dobrým fungovaním vyspelého zdravotníctva a vzdelávacieho systému. Aj v tomto rebrí?ku sa na prvých miestach umiest?ujú škandinávske štáty a Kanada. Slovensko je v kvalite života na 47. mieste. V sociálnom zmýš?aní ?i zameraní politík sme na tom lepšie – na 29. mieste.
Zdroj feed teraz.sk
