Pred 40. rokmi, 22. marca 1985, prijalo a podpísalo 28 krajín sveta Viedenský protokol o ochrane ozónovej vrstvy. Vďaka nemu sa prijali prvé opatrenia na ochranu ľudí a planéty pred škodlivým UV žiarením, ktoré preniká cez poškodenú ozónovú vrstvu.
Na základe ďalších vedeckých informácií bol o dva roky neskôr prijatý Montrealský protokol, ktorý sa stal vykonávacím materiálom k Viedenskému dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy. Po prijatí protokolu sa začali vyraďovať chlórfluórované uhľovodíky, umelé chemikálie používané v chladiacich zariadeniach alebo aerosólových sprejoch, čím sa začala cesta k obnove ozónovej vrstvy.
Protokol a dohovor sú kľúčové pre monitorovanie úrovne ozónu a UV žiarenia, ako aj látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Podľa OSN stelesňujú koncept prechodu od vedy ku globálnym opatreniam.
Vedci Frank Sherwood Rowland (1927 – 2012) z USA a Mario José Molina (1943 – 2020) pôvodom z Mexika už v roku 1974 ako prví v odbornom článku publikovanom v časopise Nature varovali pred hroziacou stratou ozónovej vrstvy. Podľa nich sa vrstva chrániaca Zem pred nebezpečnou zložkou slnečného žiarenia mala pod vplyvom činností človeka „stratiť“ o 75 rokov. V roku 1995 dostali Rowland a Molina, spoločne s holandským chemikom Paulom Josefom Crutzenom Nobelovu cenu za chémiu.
Ozónová vrstva sa vyskytuje vo výške 10 až 50 kilometrov nad povrchom Zeme. Ak by sa ozón v tejto vrstve skoncentroval, predstavoval by „obal“ s hrúbkou tri milimetre. Ozón (O3) pohlcuje v stratosfére ultrafialové žiarenie typu C a oslabuje vplyv ultrafialového žiarenia typu B. Zvýšený prienik ultrafialového žiarenia typu B cez ozónovú vrstvu vážne ohrozuje zdravie človeka a negatívne pôsobí aj na ekosystémy.
Vedci v uplynulých desaťročiach potvrdili, že ozónová vrstva v stratosfére ubúdala v dôsledku rozvoja civilizácie. Znižovanie ozónu ovplyvňovali plyny a látky, ktoré sa používali ako chladiace médium v chladničkách a klimatizačných zariadeniach, ako plyny v kozmetických aerosólových prípravkoch či ako zmes v hasiacich prístrojoch.
Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy a jeho Montrealský protokol neskôr rozšírili dodatky, ktoré nesú názvy podľa miesta prijatia: Londýnsky (5. júla 1990), Kodanský (22. novembra 1992), Montrealský (15.-17. septembra 1997) a Pekinský (9. februára 2001).
Na 28. schôdzi strán Montrealského protokolu bol 15. októbra 2016 v Kigali v Rwande schválený Kigalský dodatok. Účastníci zasadnutia v ňom prisľúbili skoncovať do roku 2050 s fluórovanými uhľovodíkmi (HFC) používanými najmä ako chladiaca zmes v klimatizačných zariadeniach a chladničkách. Dodatok vstúpil do platnosti 1. januára 2019.
Zdroj: https://www.un.org/en/observances/ozone-day
Zdroj feed teraz.sk
