„Toto bolo zav?šenie absolútneho zla, ?ahostajnosti a nevšímavosti. Ke? stratíme historickú pamä?, tak sme odsúdení na to, aby sa tie udalosti vrátili a zopakovali v inej forme. Je to naša morálna a etická povinnos? pripomína? túto dobu. Kontexty sa opakujú a o to naliehavejšie je stretáva? sa na takýchto miestach,“ skonštatoval Duda.
Na pietnom akte sa zú?astnila aj Na?a Lambertová, ktorá sa spolu s mamou ukrývala pred nacistami, ke? mala len jeden rok. „Najprv sme boli v horách v bunkri, tam ale boli ve?mi ?ažné podmienky, plakala som a hrozilo, že prezradím desa? ?udí, ktorí sa tam tiež ukrývali. Potom sa otcovi podarilo nájs? manželov v dedine Baláže a tí nás ukryli. U nich sme boli takmer až do oslobodenia,“ priblížila.
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský na sociálnej sieti upozornil, že jediným „zlo?inom“ odvle?ených žien bolo, že sa narodili ako Židovky. „Tento tragický de? nám pripomína, kam až môže vies? nenávis?, predsudky a neúcta k ?udskému životu,“ uviedol. V dnešnej dobe sa pod?a neho opä? stretávame s prejavmi nenávisti, intolerancie a diskriminácie. „Je preto dôležitejšie ako kedyko?vek predtým pripomína? si hodnotu ?udského života a význam ochrany základných práv a slobôd všetkých ?udí bez rozdielu,“ podotkol.
Prvý transport z Popradu odišiel do koncentra?ného tábora Auschwitz-Birkenau 25. marca 1942. Takmer tisíc diev?at si myslelo, že idú pracova?, netušili, že ich vezú na istú smr?. So svojimi študentmi chodieva k pamätnej tabuli, ktorú odhalili na stanici v roku 2002 z iniciatívy dvoch preživších, aj u?ite? Strednej odbornej školy polytechnickej J. A. Ba?u vo Svite Vladimír Andráš. „Chodíme tu viackrát do roka, ukladáme k tabuli fotografie tých mladých diev?at, kamienky s ich menami ?i básne. Aj v rámci výu?by sa snažíme pripomína? túto udalos?. Neraz sa stalo, že prišli deti za mnou a hovorili o tom, že ich predkovia boli v koncentra?nom tábore. Pamätníkov a preživších ubúda a práve ?alšie generácie a aj my, ktorých tieto udalosti nepostihli, máme zodpovednos? vo?i ?u?om, ktorí tam zahynuli, pripomína? si to,“ upozornil.
V Tatranskej galérii sa pri príležitosti výro?ia uskuto?ní aj výstava autora Martina Kor?oka z Múzea holokaustu v Seredi pod názvom Svedectvá preživších. Vznikla po?as nakrúcania filmových dokumentov v rokoch 2015 až 2025. „Dop??ajú ju emotívne výpovede mužov a žien, ktorí môžu ako poslední poveda?, že prežili hrôzy holokaustu. Osobné svedectvá sú spomienkami ?udí, ktorí autorovi vyrozprávali svoj životný príbeh z takých bolestných a pre sú?asnú generáciu už takmer nepredstavite?ných ?ias. Výstavou chce autor prispie? k tomu, aby ich slová nikdy nezapadli prachom,“ priblížila riadite?ka galérie Anna Ondrušeková.
Prvá vlna deportácie sa za?ala 25. marca a kon?ila sa v októbri 1942, ke? v 57 transportoch vyviezli z nášho územia proti vlastnej vôli približne 58.000 Židov, stratili štátnu príslušnos? a za každého z nich štát zaplatil 500 ríšskych mariek. Druhá vlna sa za?ala v septembri 1942, úplne posledný transport zo Slovenska odišiel zo Serede 31. marca 1945.
Zdroj feed teraz.sk
