Vznikom ilegálnej SNR, zloženej z troch zástupcov komunistického odboja – Karol Šmidke, Gustáv Husák, Ladislav Novomeský a z troch zástupcov ob?ianskeho odboja Jozef Lettrich, Ján Ursíny, Matej Josko, sa pred koncom roka 1943 vytvorili základné politické predpoklady príprav a uskuto?nenia protifašistického povstania.
Od podpísania Viano?nej dohody v byte demokratického politika a novinára Mateja Joska na Gajovej ulici v Bratislave uplynie v pondelok 25. decembra 80 rokov. Dohodu podpísali vyššie uvedení predstavitelia odboja v roku 1943.
„Podpisom Viano?nej dohody sa ilegálna SNR definovala ako jednotný celonárodný orgán na organizovanie a vedenie protifašistického boja. Jeho úlohou bolo v príhodnej chvíli prevzia? všetku politickú, zákonodarnú, vojenskú a administratívnu výkonnú moc na Slovensku a vykonáva? ju až do tej doby, kým slobodne zvolení zástupcovia ?udu neprevezmú všetku moc. Významným štátoprávnym aspektom Viano?nej dohody bolo, že obsahovala požiadavku obnovenia ?eskoslovenskej republiky ako demokratického štátu, v ktorom sa vz?ahy medzi ?eským a slovenským národom budú rieši? na princípe rovný s rovným,“ uviedol pre TASR historik a odborník na 2. svetovú vojnu docent Jozef Bystrický.
Text Viano?nej dohody o utvorení SNR odoslali vo februári 1944 rádiotelegraficky do Londýna prezidentovi Edvardovi Benešovi. Ako ?alej pripomenul historik Bystrický, v januári 1944 sa k signatárom Viano?nej dohody pripojili ?alšie významné osobnosti ob?ianskeho odboja – národohospodár Peter Za?ko a sociálny demokrat Ivan Horváth.
Po podpise Viano?nej dohody aktívna ?innos? ilegálnej SNR umožnila posunú? protifašistický odboj na Slovensku do novej etapy, do obdobia príprav ozbrojeného povstania, ktorého hlavnou silou mala by? armáda. SNR mala zvrhnú? bývalú vládu a chopi? sa moci na Slovensku, ke? nastane priaznivá príležitos?. Po prevzatí moci mala by? hlavným orgánom Slovenska, kým sa nenájdu vhodní zástupcovia, ktorým moc odovzdá. SNR mala udržiava? kontakty s ?esko-slovenskou vládou a s celým zahrani?ným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznávala a podporovala.
„Už v prvých mesiacoch roku 1944 sa rozprúdili tajné rokovania s vojenskou odbojovou skupinou podplukovníka Jána Goliana, skupinou plukovníka Viliama Talského a so skupinou plukovníka Jána Imra, s cie?om získa? vplyvných dôstojníkov pre spoluprácu. V priebehu rokovania s Golianom na Slovensko koncom marca 1944 prišli smernice ?eskoslovenskej vlády v Londýne, ktoré v mene prezidenta Beneša poslal minister národnej obrany generál Sergej Ingr. Tieto smernice ur?ovali za do?asného velite?a ilegálnej vojenskej organizácie Goliana, v tom ?ase vykonávajúceho funkciu ná?elníka štábu Velite?stva pozemného vojska v Banskej Bystrici,“ priblížil Bystrický.
Na tomto základe sa s ním 27. apríla v Bratislave tajne stretli zástupcovia ilegálnej SNR – Husák, Lettrich, Ursíny a Josko, ktorí ho oboznámili s jej programom a zložením, s perspektívami ozbrojeného povstania a požiadali ho, aby prevzal funkciu vojenského velite?a. Sú?asne mu oznámili, že také isté poverenie má aj od prezidenta Beneša.
Po súhlase bol Golian poverený vypracova? vojenský plán povstania, organizova? jeho prípravy, vybudova? odbojovú sie? v armáde. Nadviaza? kontakt s už existujúcimi partizánskymi jednotkami a poskytova? im podporu. Vojenský plán povstania mal vypracova? v súlade so situáciou na sovietsko-nemeckom fronte tak, aby povstanie bolo koordinované s operáciami ?ervenej armády.
„Na konci júna 1944 Golian odoslal ?eskoslovenskému ministerstvu národnej obrany a SNR predložil na schválenie rámcový vojenský plán povstania, predpokladajúci za?atie povstania v dvoch variantoch. Prvý z nich po?ítal s jeho vznikom po dohode s ?ervenou armádou a druhý, nepriaznivejší, ako s nevyhnutnou reakciou na vstup nemeckých okupa?ných vojsk na územie Slovenska,“ povedal historik Bystrický.
O tom, že povstanie vzniklo pod?a druhého variantu, za situácie, ke? neboli dokon?ené jeho organiza?né prípravy a neexistoval dohovor s velením ?ervenej armády, rozhodlo spolupôsobenie viacerých faktorov. Spomedzi nich to boli najmä vývoj situácie na východnom fronte, povstanie v Rumunsku, nedôvera nemeckého velenia vo?i slovenskej armáde a rast partizánskeho hnutia na Slovensku a jeho aktivít v priebehu júla a augusta 1944.
Povstanie, ktoré za?alo po vstupe prvých nemeckých okupa?ných vojsk na Slovensko 29. augusta 1944, sa rýchlo rozšírilo na územie vyše tridsiatich vtedajších okresov. Na konci augusta malo rozlohu asi 22.000 km2 (53 percent územia vtedajšej Slovenskej republiky) a žilo na ?om približne 1,7 milióna (64 percent z celkového po?tu) obyvate?ov Slovenska. Zákonodarnú a výkonnú moc na tomto území, ako aj jeho obranu, prevzala SNR.
„Vo svojej deklarácii z 1. septembra 1944 oznámila prevzatie zákonodarnej a výkonnej moci, odsúdila protidemokratické pôsobenie režimu Slovenskej republiky, jej spojenectvo s nacistickým Nemeckom. Konštatovala, že ´slovenský národ sa manifesta?ne pripojuje sa k spojeneckým národom, ktoré svojim bojom a ve?kými obe?ami zabezpe?ujú slobodný a demokratický život národom celého sveta, a tak i nášmu malému národu´,“ zdôraznil záverom pre TASR Bystrický.
Zdroj feed teraz.sk
