Pád komunizmu v ?eskoslovensku priniesol výrazné zmeny najmä v spolo?ensko-politickej a ekonomickej oblasti. Súviseli s prechodom z diktatúry vládnucej komunistickej strany k demokratickému usporiadaniu. Koniec mocenského monopolu Komunistickej strany ?eskoslovenska znamenal jednak obnovenie princípov demokracie, slobody, humanizmu a plurality, ale aj ve?ké legislatívne a štrukturálne zmeny, obnovenie súkromného vlastníctva a trhového hospodárstva.
Od roku 2001 si Slovensko pripomína udalos?, od ktorej v pondelok 17. novembra uplynie 36 rokov, ako štátny sviatok – De? boja za slobodu a demokraciu. V tomto roku už nebude d?om pracovného pokoja. Zrušenie 17. novembra ako d?a pracovného pokoja je sú?as?ou konsolida?ného balíka opatrení, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila 24. septembra 2025.
Tento de? je aj Medzinárodným d?om študentstva, ktorý sa viaže k udalostiam z 28. októbra 1939, ke? sa konala demonštrácia študentov k 21. výro?iu vzniku prvej ?eskoslovenskej republiky (?SR). Tá sa zárove? stala aj protestom proti nacistickej okupácii ?iech, Moravy a Sliezska.
Na zhromaždení bol zabitý pekársky u?e? Václav Sedlá?ek a ?ažko zranený študent medicíny Jan Opletal, ktorý pod?ahol zraneniam 11. novembra. O šes? dní neskôr, 17. novembra, nariadil ríšsky protektor zatvorenie ?eských vysokých škôl. Od roku 1941 si svetová verejnos? pripomína 17. november ako Medzinárodný de? študentstva.
Pri príležitosti 50. výro?ia udalostí z roku 1939 zorganizovali pred 36 rokmi pražskí študenti povolenú študentskú demonštráciu. Išlo už však o obdobie silnejúcich verejných vystúpení proti komunistickej totalite v ?SSR. Aj samotní organizátori v pozvánke uviedli: „Nechceme len pietne spomína? na vtedajšie tragické udalosti, ale chceme sa aktívne prihlási? k ideálom slobody a pravdy, za ktoré ich ú?astníci obetovali svoje životy. Pretože aj dnes sú tieto ideály vážne ohrozené.“
Zhromaždenie sa za?alo v piatok 17. novembra 1989 popoludní v areáli Univerzity Karlovej na Albertove. Študenti sa vydali smerom na Vyšehrad po vopred povolenej trase. Po 18.00 h sa konal krátky pietny akt pri hrobe Karla Hynka Máchu na Vyšehrade. Vo vypätej atmosfére sa demonštranti neplánovane vydali do centra mesta, pri?om skandovali heslá za slobodu. Študenti zamierili k Národnému divadlu a na Národnú triedu, kde im bezpe?nostné zložky prehradili cestu a za?ali ich zatýka? a surovo bi?. Po?as zásahu utrpelo zranenie 600 ?udí.
Informácie o brutálnom policajnom zásahu sa rýchlo rozšírili, ich sú?as?ou bola aj správa o zabití študenta Martina Šmída. Tá sa však ukázala ako nepravdivá. Už po?as nasledujúceho víkendu 18. a 19. novembra 1989 vzniklo v Prahe Ob?ianske fórum (OF) a v Bratislave Verejnos? proti násiliu (VPN). Študenti a herci vstúpili do štrajku.
Spo?iatku žiadali predovšetkým vyšetrenie policajného zásahu. Postupne pribudli požiadavky, aby sa komunistická strana vzdala mocenského monopolu. Na námestiach v Bratislave, Prahe, ale aj v iných mestách sa konali demonštrácie, ktoré 27. novembra 1989 vyústili do dvojhodinového generálneho štrajku.
Komunistická strana stratila vedúce postavenie 29. novembra, ke? federálny parlament schválil zmeny v Ústave ?eskoslovenskej socialistickej republiky (?SSR).
Po prvom neúspešnom pokuse z 3. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval 10. decembra vládu národného porozumenia na ?ele s premiérom Mariánom ?alfom a so zastúpením nekomunistov.
Ku koncu roka, 29. decembra 1989, poslanci za prezidenta jednomyse?ne zvolili Václava Havla. Zárove? boli do parlamentu kooptovaní nezávislí poslanci. Prvé slobodné vo?by sa konali 8. a 9. júna 1990.
De? pred násilne potla?enou demonštráciou pražských vysokoškolákov zo 17. novembra ukázali nemalú odvahu aj bratislavskí študenti. Tí 16. novembra 1989 svojou ú?as?ou na nepovolenej demonštrácii v Bratislave napísali úvodnú kapitolu ?i prológ Nežnej revolúcie.
Zdroj feed teraz.sk
