Ešte do konca roka 2005 sa podarilo lesníkom spracova? takmer 88 percent kalamity, práce na odstra?ovaní následkov ukon?ili v máji 2006. Zárove? na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody museli v jednotlivých porastoch ponecha? bez zásahu vo forme biomasy 420.000 kubíkov dreva. Plocha sa pod?a sú?asného vedenia Správy TANAP-u stala potravnou základ?ou pre podkôrny hmyz. Dôsledkom toho do roku 2014 zni?il lykožrút približne 4200 hektárov lesa, pri?om 46 percent bolo v bezzásahových územiach bez možnosti manažmentu. Jur?o dodal, že za 20 rokov pribudlo v TANAP-e ?alších viac ako dva milióny kubíkov kalamitného dreva, spracova? pritom mohli lesníci len zhruba polovicu.
V rámci takzvanej umelej obnovy lesníci za 20 rokov vysadili viac ako 8,2 milióna sadeníc, pri?om dve tretiny predstavovali ihli?nany a tretinu listná?e. Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych prí?in absentuje. Zárove? však do prirodzeného zmladenia dop??ajú dreviny, ktoré tam nie sú zastúpené, aby sa zvýšila druhová pestros? lesa a zamedzilo sa tak vzniku monokultúr. Jur?o podotkol, že približne rovnakú plochu, akú sa podarilo obnovi? lesníkom, obnovila aj samotná príroda, ktorá má v manažovaní lesa hlavné slovo. Dodal ale, že les môže plnohodnotne plni? spolo?enské funkcie len uplat?ovaním aktívneho manažmentu, v ktorom sa spájajú dlhoro?né skúsenosti, rešpekt a úcta vo?i prírode.
„Za?ali sme to druhovo, vekovo a výškovo diferencova?, a tým tie porasty plnia všetky celospolo?enské funkcie. Zárove? tým, že stromy sú zavetvené až po zem, sú pevnejšie, sa vytvára priestor aj pre chránené živo?íchy, napríklad ako je hluchá?,“ objasnil Jur?o. Dodal, že za dve dekády sa podarilo vypestova? drevinovo a vekovo pestré, odolné lesy, ktoré sú schopné do budúcna lepšie ?eli? dopadom klimatických zmien, zabra?ova? erózii, zadržiava? vodu v krajine a významne prispievajú k zvyšovaniu biodiverzity prostredia.
Zdroj feed teraz.sk
