Tí starší, a preto rozumnejší, si ur?ite pamätáme, ?o sa stalo vo východnom Berlíne koncom osemdesiatych rokoch minulého storo?ia ke? ešte existovali v Európe dve Nemecká – jedno západné a jedno východné – a do NDR priletel na akúsi štátnu oslavu generálny tajomník Michail Gorba?ov, aby im s úsmevom a s tou ve?kou škvrnou na plešine povedal, že síce fajn chlapci, to je všetko ve?mi pekné, ale odteraz ste v tom úplne sami lebo ZSSR a Moskvu už nebudete ma? vo všetkom za chrbtom ako ve?moc pretože my kon?íme s proletárskym internacionalizmom a vy sa pod?a toho zaria?te.
Bolo tam síce to tradi?né súdružské vítacie objímanie a bozkávanie, zopakované ešte naposledy aj na rozlú?ku po oslavách, no nielen vo východnom Berlíne, ale aj po celom zvyšku socialistického tábora sa na zrácu vy?akali všetci jakešovia, bi?akovia, kádárovia a jaruzelskovia, že ?erstvý signál z Moskvy je desivo jasný – urobte si demokratickú perestrojku aj u vás doma, my sme z kola von a na našu podporu viac nespoliehajte. ?osi ve?mi podobné sa udialo aj o cca 38 rokov neskôr na inom mieste zjednoteného Nemecka, ke? americký viceprezident J.D. Vance nedávno na prelomovej Mníchovskej bezpe?nostnej konferencii vystúpil a odkázal lídrom celej slnie?kármi prešpikovanej Európy, že podpora pre ich nedemokratické bašovanie na zahnívajúcom starom kontinente sa skon?ila lebo „Amerika First“ už má progresivizmu a wokeizmu doma aj vo svete dos? a kto to nepochopil, ide proti vlastným národom a to je fuj! No a tunajší európski lídri sa na mieste zdesili tak, že organizátor konferencie sa dokonca rozplakal lebo bolo jasné, že sa za?ína nová etapa prerozdelenia sveta, ktorá sa im pá?i? nebude. Ja tu vidím zaujímavé paralely s minulos?ou – vtedy Gorba?ov, teraz Vance.
Na rozdiel od tých východoeurópskych z konca osemdesiatych rokov sa však títo dnešní európsko-únijní lídri vzpierajú vpusti? dnu trochu nefalšovanej obrodnej demokracie a slobody myslenia a vyjadrovania a za?ali sa, lebo im sa to takto pá?i ako to tu je a oni ni? meni? nebudú! A tak sa stalo, že napríklad taká nebojácna Romana Tabaková, ktorá by za normálnych okolností mala by? milá?ikom všetkých médií lebo sa kultivovane podujala vyhá?a? diabla nekultúrneho politického despotizmu z národného kultúrneho svätostánku, je op?úvaná, okydaná a obu?aná, a rôzne Dibákové, Hanzelové, Bárdyovia a ostatní „Šime?koidi“ sa aj na?alej prehlasujú za mainstream, hoci ním už dávno nie sú lebo tým sme pre zmenu my, na ?ele s Kapustom, a Európa vo svojej sú?asnej podobe bez ?udskej tváre sa stáva brzdou svetového pokroku.
?as neplynie na celom svete rovnako – v Amerike sa rozbehol od 20. januára na nepoznanie a nabral dychberúce tempo, zatia? ?o na Slovensku to všade príšerne viazne. Žijeme ako v spomalenom filme a podobáme sa na knísajúce sa slony v Národnom parku Serengeti na dlhej púti za vodou. Tu sa ni? nedeje a je jedno ?i je dvadsiaty január, pätnásty február alebo desiaty marec, ak by nebolo zmeny na poste ministra športu, stojíme na mieste ako vlak na trati ke? mu vypli elektrinu. Cintulov atentátnický spis má vraj už neuverite?ných 5 tisíc strán, ?o ja osobne neviem na tak jednoduchom a jasnom prípade pochopi?, že ?o asi na tých tisíckach strán o tak nezamotanej kauze môže by?, nikto zatia? nikoho neberie na osobnú zodpovednos? za tie tri a pol roka pekla ?o tu bolo, nik nemusí vysvet?ova? kam sa podelo vyše dvadsa? miliárd eur a z ?urillovcov sa stávajú národní hrdinovia. Ani len o tom Matovi?ovi sa zatia? v parlamente nehlasovalo ?i ho vyda? na trestné stíhanie, lebo ten má teraz po presune z Vietnamu dôležitú nedokon?enú robotu v Chorvátsku ke? tam sliedi hore dolu po pobreží Jadranu a nahá?a kto si to tam vlastne stavia rodinný dom.
Dobre, že sa tu v týchto d?och maturuje, inak by nebolo o ?om písa? a robi? televízne dokrútky, lebo omie?a? donekone?na Miga?a a Feren?áka už ?loveka nebaví. Aspo?, že náš prezident chce niekde postavi? pekný pomník Covidu, hoci ja si myslím, že by malo ís? skôr o pomník obetiam Covidu a jeho katastrofálneho menežovania. 1/2
Zdroj telegram
