Po potla?ení Slovenského národného povstania (SNP) došlo predovšetkým na území stredného Slovenska k masovým popravám, ktoré mali na svedomí príslušníci špeciálnych nemeckých jednotiek Einsatzkommand (EK) spolu s Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy (POHG). Najvä?šie masakre sa odohrali v okolí Kremni?ky a Nemeckej, kde po?as nieko?kých týžd?ov beštiálne zavraždili takmer dvetisíc ?udí.
Nielen zajatých povstaleckých vojakov a partizánov, ale aj civilistov sústre?ovali vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici. Odtia? ich odvážali do Kremni?ky, kde ich strie?ali v protitankových zákopoch. O život tam prišlo 747 obetí, z toho 211 žien a 58 detí.
Za?iatkom januára 1945 však pre zimu a sneh museli popravy zastavi?. Gardisti z Považskej Bystrice pod velením Vojtecha Horu prišli s nápadom, že vápenka v Nemeckej je vhodným miestom, kde by mohli v likvidácii väz?ov pokra?ova?. Kofro?ovu vápennú pec v Ráztockej doline na rozhraní chotárov obcí Nemecká a Ráztoka si nevybrali fašisti na masové vraždenie náhodou. Vápenka sa im javila ako najschodnejšia cesta z h?adiska bezpe?ného zahladzovania stôp.
Vraždenie vo vápenke v Nemeckej prebiehalo od 4. do 11. januára 1945. Po strele do tyla skon?ilo v plame?och vápennej pece do 900 osôb. Tieto vraždy vykonali príslušníci Einsatzkommanda 14 pod velením šéfa banskobystrického oporného bodu EK 14 SS-Obersturmführera Kurta Herberta Deffnera a ?lenovia POHG z Považskej Bystrice na ?ele s nadzbrojníkom Vojtechom Horom. Svoje obete strie?ali po jednom. Najskôr výstrel do tyla a potom pád do pece. Koho nezabila gu?ka, istú smr? našiel v žeravom pekle pece.
Aj ke? vrahovia urobili všetky opatrenia, aby zahladili stopy po svojich zlo?inoch, nemohli zabráni? tomu, aby ?udia žijúci v Ráztockej doline nepo?uli nieko?ko dní „srdcervúci pla? a výkriky žien a detí“, ktoré prichádzali od vápenky. Hoci gardisti podpísali vyhlásenie o ml?anlivosti, aj tak sa v kr?me chválili, ako vytrhli šes?mesa?né die?a matke z náru?ia, napoly ho roztrhli a potom hodili do oh?a. Matka od žia?u sko?ila za ním.
Spolu s obe?ami hádzali nemeckí fašisti a slovenskí gardisti do pece aj asfalt, aby nebolo cíti? zápach vznikajúci pri spa?ovaní ?udských tiel a aby sa vytvoril hustý ?ierny dym, ktorý mal zahali? celú akciu. Hovorí sa o 450 až 900 m?tvych, ale ke?že vrahovia obete pálili a popol sypali do rieky Hron, presný po?et nie je možné ur?i?. Historici sa opierajú o záznamy v Základnej knihe zaistencov zadržiavaných gestapom v banskobystrickej väznici. Medzi obe?ami šialeného vraždenia boli priami ú?astníci SNP – Slováci, Rusi, Francúzi, ?lenovia americkej vojenskej misie, jedna Rumunka, vyše dvesto rasovo prenasledovaných, ale aj desiatky žien a detí.
Krajský súd v Bratislave vymeral v roku 1958 piatim gardistom trest smrti a ?alším dlhodobé tresty od?atia slobody. Niektorí sú?asní historici ale výsledky tohto procesu spochyb?ujú a hodnotia ho ako politicky zneužitý. Niektorým spoluzodpovedným za masaker v Nemeckej sa však podarilo ujs? do zahrani?ia a pred súd sa nikdy nedostali, vrátane velite?a Vojtecha Horu, ktorý emigroval do Argentíny.
Jednu z najtragickejších kapitol slovenských novodobých dejín, represálie nemeckých nacistov a ich domácich kolaborantov pripomína pamätník v Nemeckej, ktorý je od roku 2002 v správe Múzea SNP. Pamätník s vápenkou je zárove? jedným z mála autentických pripomenutí si vraždenia ?udí na konci druhej svetovej vojny.
zdroj: www.muzeumsnp.sk
Zdroj feed teraz.sk
