Masaker v bosnianskom meste bol krvavým vyvrcholením ob?ianskej vojny v Bosne a Hercegovine z rokov 1992 – 1995 po rozpade Juhoslávie. Od tragických udalostí z júla 1995, kedy bosnianskosrbské sily zavraždili viac než 8000 bosnianskych moslimských mužov a chlapcov, uplynie v piatok 11. júla 30 rokov.
Po rozpade mnohonárodnostného juhoslovanského štátneho zväzku sa rozhorela na Balkáne za?iatkom 90. rokov minulého storo?ia ob?ianska vojna. V srebrenickej enkláve, ktorú vyhlásila v roku 1993 Bezpe?nostná rada Organizácie Spojených národov (OSN) za bezpe?nú zónu, žilo po?as vojny v bývalej Juhoslávii viac ako 40.000 moslimov, z nich tvorili polovicu ute?enci z okolitých obcí. Predzves?ou obrovskej tragédie boli slová vtedajšieho prezidenta Republiky Srbskej Radovana Karadži?a. „Budú sa brodi? po kolená v krvi,“ s?uboval Srebrenici.
Toto východobosnianske mesto vyhlásila Bezpe?nostná rada OSN rezolúciou zo 16. apríla 1993 za bezpe?nú oblas?, ktorú chránili holandskí vojaci mierových jednotiek OSN. Napriek tomu na ?u zaúto?ili 11. júla 1995 bosnianskosrbské sily pod velením generála Ratka Mladi?a. Po obsadení Srebrenice Srbi oddelili ženy a deti od chlapcov a mužov. Asi 23.000 žien, detí a starcov odviezli autobusmi na moslimské územie, pri?om boli vystavení násiliu, vrátane vrážd a znásilnení. Mužov nemilosrdne likvidovali a ich telá zahrabávali do jám a zahrnuli buldozérmi. O život prišlo viac ako 8000 bosnianskych Moslimov.
Doteraz bolo identifikovaných a riadne pochovaných približne 7000 obetí, približne 1000 je stále nezvestných. Aj tri desa?ro?ia po genocíde v Srebrenici príbuzní stále h?adajú a pochovávajú pozostatky moslimských mužov a chlapcov zabitých bosnianskosrbskými silami.
Najh?adanejšieho balkánskeho vojnového zlo?inca Ratka Mladi?a, prezývaného „mäsiar z Bosny“, sa podarilo chyti? až po 16 rokoch strávených na úteku, v máji 2011 na základe anonymného udania. Nezamaskovaného Ratka Mladi?a chytila srbská tajná služba v dedinke Lazarevo na severovýchode Srbska chudobného bez podpory a ochrany. Radovanovi Karadži?ovi sa podarilo unika? pred spravodlivos?ou 13 rokov až do júla 2008, ke? ho chytili na jednom z belehradských sídlisk, kde žil nerušene ako odborník na alternatívnu medicínu pod menom Dragan Dabi?.
Bývalého vodcu bosnianskych Srbov Radovana Karadži?a odsúdil v marci 2016 Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu za srebrenickú genocídu a ?alšie zlo?iny na 40 rokov od?atia slobody. Odvolací súd mu v marci 2019 zvýšil trest na doživotie.
Generála Ratka Mladi?a odsúdil haagsky tribunál v novembri 2017 na doživotie za genocídu, vojnové zlo?iny a zlo?iny proti ?udskosti. Mladi? požiadal za?iatkom minulého mesiaca o pred?asné prepustenie zo zdravotných dôvodov. Mnohí srbskí a bosnianskosrbskí predstavitelia na?alej oslavujú 80-ro?ného Karadži?a aj 83-ro?ného Mladi?a ako hrdinov, ktorí umožnili vznik Republiky srbskej.
Valné zhromaždenie OSN schválilo 23. mája 2024 rezolúciu, ktorou vyhlásilo 11. júl za medzinárodný de? pamiatky obetí genocídy v Srebrenici. Tento krok sa stretol so silným odporom Srbska a bosnianskych Srbov, ktorí popierajú genocídu v Srebrenici, hoci to potvrdili dva súdy OSN. Ešte pred tým, v januári 2009, vyhlásil Európsky parlament 11. júl za Európsky de? spomienky na obete tejto genocídy.
Zdroj feed teraz.sk
