Takmer tri dni držali v zamínovanej škole ?íslo 1 ako rukojemníkov vyše 1100 detí, ich rodi?ov a u?ite?ov. Pri zásahu ruských bezpe?nostných síl a špeciálnych jednotiek bolo zabitých viac ako 300 rukojemníkov, z toho takmer 200 detí. Od Beslanského masakra uplynie v nede?u 1. septembra 20 rokov.
Tragédii v Beslane predchádzal v roku 2004 celý rad teroristických akcií, ?i už išlo o februárový výbuch v moskovskom metre s vyše štyrmi desiatkami obetí alebo o júnový útok ?e?enských separatistov na mesto Nazra? v Ingušsku, ktorý si vyžiadal takmer sto m?tvych. Zvláš? tragický bol august, kedy pri výbuchu dvoch dopravných lietadiel nad Tulskou a Rostovskou oblas?ou zahynulo 90 ?udí a v posledný de? mesiaca našlo na moskovskej stanici metra Rižskaja smr? desa? ?udí potom, ?o sa odpálila samovražedná atentátni?ka. Zodpovednos? za všetky tieto teroristické akcie, ako aj za útok na beslanskú školu, prebral vodca ?e?enských separatistov Šami? Basajev.
Krátko po deviatej hodine 1. septembra 2004 zaúto?ila na školu v Beslane ozbrojená skupina vedená Ruslanom Chu?barovom, prezývanom ´plukovník´. Dve z teroristiek sa na za?iatku celej akcie vo vchode školy odpálili, pri?om usmrtili aj nieko?ko rukojemníkov. Vä?šinu z viac ako tisíc ?udí nahnali maskovaní ozbrojenci do telocvi?ne, ktorú zamínovali. So zámerom zastraši? ostatných rukojemníkov, približne desiatich z nich hne? na za?iatku zastrelili. Niektorým ?u?om sa podarilo uniknú? a zalarmova? miestnu políciu.
Ozbrojené komando islamských extrémistov požadovalo nezávislos? ?e?enska, odchod ruských vojsk z tejto severokaukazskej republiky, oslobodenie väznených teroristov a demisiu ruského prezidenta Vladimira Putina.
Jediným ?lovekom, ktorého pustili ozbrojenci do budovy bol 2. septembra bývalý ingušský prezident Ruslan Aušev. Podarilo sa mu presved?i? úto?níkov, aby prepustili 26 rukojemníkov, celkove zadržiavali teroristi 1128 ?udí.
Dráma sa skon?ila 3. septembra popoludní nieko?kohodinovou prestrelkou s ruskými bezpe?nostnými silami, špeciálnymi jednotkami a výbuchmi náloží, ktoré v objekte rozmiestnili teroristi. Pri incidente a na jeho následky zahynulo 334 osôb, z toho 186 detí. Od roku 2005 sa 3. september, de? ukon?enia tragédie v Beslane, pripomína v Rusku každoro?ne ako pamätný de? – De? solidarity v boji proti terorizmu.
To, že za rukojemníckou drámou stál vodca ?e?enských separatistov Aslan Maschadov a ?e?enský po?ný velite? Šami? Basajev potvrdil Nurpaša Kulajev, ktorému sa ako jedinému z 32 ?lenného komanda ozbrojencov podarilo preži? zásah ruských bezpe?nostných síl. V máji 2005 sa postavil v metropole Severného Osetska vo Vladikavkaze pred súd. O rok neskôr, v máji 2006, si vypo?ul verdikt – doživotie.
Pod?a niektorých pozostalých bol policajný zásah vykonaný neprofesionálne a preto mal za následok to?ko obetí. Preživší i pozostalí obetí z Beslanu sa obrátili po tragédii na Európsky súd pre ?udské práva (ES?P) so žalobami. Tvrdili, že zásah ruských bezpe?nostných zložiek bol neprimeraný a v jeho dôsledku prišlo o život mnoho dospelých a detí.
V apríli 2017 ES?P rozhodol, že ruské orgány si nesplnili povinnos? zabráni? možnému ohrozeniu ?udského života a nenaplánovali oslobodzovaciu operáciu tak, aby minimalizovali ohrozenie životov rukojemníkov. Moskva sa proti verdiktu súdu odvolala, ke? ho ozna?ila za neopodstatnený. V septembri 2017 Štrasburský súd opätovne konštatoval, že Rusko zlyhalo pri snahe vyrieši? rukojemnícku drámu v Beslane a svoj verdikt potvrdil.
Vladimir Putin navštívil doteraz miesto teroristického útoku dvakrát – prvý raz tak urobil de? po tragédii 4. septembra 2004 a potom v roku 2008, ke? bol predsedom vlády. Nedávno zavítal na sever Kaukazu opä?. D?a 20. augusta 2024 navštívil pamätný komplex nazvaný Mesto anjelov, kde je pochovaných 266 z 334 obetí beslanskej tragédie.
Na spomienkovej akcii za obete hromadného zadržiavania rukojemníkov spred 20 rokov vzniesol závažné obvinenie vo?i zahrani?iu. „Ve?mi dobre vieme, že cudzie krajiny sa nielen snažili ospravedlni? tento obludný zlo?in, ale tiež poskytli teroristom všetky druhy pomoci – morálnu, politickú, informa?nú a finan?nú,“ vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin v Beslane.
Zdroj feed teraz.sk
